Školský časopis
Rozprávanie
- 18.04.2018 19:53
- I malé meškanie môže spôsobiť veľké problémy
I malé meškanie môže spôsobiť veľké problémy
(rozprávanie)
Žijem uponáhľaným životom ako väčšina ľudí v mestách. Chodím do práce, pracujem od rána do večera v tej istej stuchnutej a depresívnej kancelárii už desať rokov. Je to celá večnosť. Telefón zvoní stále dookola, na druhej strane sa ozývajú drzí a namosúrení ľudia. Počas polhodinovej obedňajšej prestávky za desať minút do seba nahádžem jedlo z krabičky a ostatok času venujem zameškanej práci. Doma na mňa čaká moja namosúrená a zlostná manželka. Žiarli neuveriteľným spôsobom. Dokonca mi na minúty meria čas, ktorý mám vymedzený na príchod domov. Je to hrozná harpia, keby mi nevarila a neoprala, už dávno sa s ňou rozvediem. Je to rodený terorista.
Cŕŕŕŕŕn, cŕŕŕŕn, zvoní budík, je päť hodín ráno, na vonku to vyzerá, akoby odbila polnoc. Uvarím si kávu, oblečiem sa a bežím na zastávku, aby som stihol autobus, ktorý chodieva o pol šiestej. Som v časovom sklze, je minúta do odchodu autobusu a ja len na polceste k zastávke. Samozrejme zmeškal som ho. Do práce prídem neskoro, do tej práce, v ktorej je problém ísť čo i len na toaletu, lebo potom nič nestíhate. Šéf je dnes veľmi nervózny. Je to môj dlhoročný kamarát. Takého som ho ešte nezažil. Cez obedňajšiu prestávku som na jedlo ani nepomyslel, ba dokonca musím ostať v práci dlhšie. Žene som v tom zhone ani nestihol zavolať.
V kancelárii som už ostal len ja a John, môj šéf. Kráča ku mne so sklesnutým výrazom v tvári, oznamuje mi, že dostávam výpoveď. Nazlostene sa ho pýtam: „ Ako prosím, prvýkrát v živote meškám?!“ odpovedal, „ Je mi ľúto, bola tu kontrola zhora, požiadali o knihu dochádzok a všetkých, ktorí meškali, mi kázali vyhodiť. Bol to šok.
Meškám domov. Volá mi žena : „Už minútu meškáš, modli sa, keď prídeš domov!“ Oblial ma pot. Nedá mi jesť. Nenavarí na zajtra. Bude kričať. Nedá mi pokoj pri futbale. Toto všetko ma čaká a to ani nevie tú novinu z práce.
Kráčam po ulici na autobusovú zastávku zmorený a unavený, hladný a nazlostený. Prší, nemám dáždnik a autobus, ktorý je mojou vstupenkou do pekla, ma ošpliecha vodou z kaluže od cesty. Prečo som ja hlupák zmeškal ráno ten autobus? Tento deň je živá nočná mora.
Žena stojí vo dverách a už kričí: „ Kde si toľko? Pridaj do kroka! Koľko tu mám ešte akože stáť? Rušaj sa“ Ospravedlňujem sa: „ Mal som náročný deň, ráno som zmeškal autobus a vyhodili ma z roboty.“ Spustí na mňa spŕšku nadávok, uráža ma jedným slovom po druhom. Z televízie zrazu začujem čísla:: „ Sedem, jeden, dvadsať, tridsaťdva, osem, štrnásť, dvadsaťpäť a dodatkové číslo štyri.“ Začal som kričať: „Áno, áno, Bože, ďakujem, áno!“ Žena na mňa pozrela s otvorenými ústami, dovtípila sa, že som vyhral športku. Zrazu bola milá, sladká ako med. Opýtala sa ma, čo by som si dal na večeru. Uvarila mi sviečkovú, ktorú varila iba raz do roka a to naozaj iba vo výnimočný deň. Poďakoval som za jedlo. Odišiel som. Poslal rozvodové papiere. Nechal jej byt. Pätinu z výhry, ako mi nechávala z môjho platu, a tým sa naše cesty rozišli.
Zmeškanie autobusu mi spôsobilo naozaj veľké problémy, teda iba jeden. Ako minúť všetky peniaze?
Samuel Behúň IV.A
- Naspäť na zoznam článkov
Najnovšie články
Opäť koniec !
- 28.06.2018 10:39
- Rozlúčka so štvrtákmi
Dňa 24.05. 2018 sa v priestoroch školskej jedálne uskutočnila rozlúčka so žiakmi 4. ročníka, ktorú organizovali žiaci 3. ročníka, pričom zabezpečili všetko tak, aby akcia prebehla najlepšie, ako mohla.
Ako na všetkých školských akciach, hrala študentská hymna, ktorá nesmie nikdy chýbať. Na začiatku mala príhovor naša pani riaditeľka, zástupca za všetkých štvrtákov a zástupkyňa školskej rady Romana Weindlingová.
Po príhovoroch prišli na rad prezentácie. V 1. prezentácii ukazovali štvrtáci celej škole, kto do ich triedy patrí a ako vyzeral, keď bol ešte malý. Druhá prezentácia boli ich spoločné spomienky ako triedy počas celého obdobia na našej škole.
Keď skončili prezentácie, zoradili sme si štvrtákov vedľa seba a po jednom sme ich volali na odovzdávanie vecnej ceny. Táto vecná cena boli motýliky pre štastie a symbolicky sme ich dali každému cez hlavu. S takýmito krásnymi motýlikmi nasledovalo fotenie tried. A keďže naši páni učitelia, im celé tie 4 roky pomáhali a snažili sa im predať všetko, čo vedia na 110%,tak si zaslúžli kvietky. Po skončení všetkých formalít začali štvrtáci hádzať cukríky po všetkých triedach, ktoré sedeli na stoličkách. Keď sa im minuli zásoby,tak zobrali prázdne obaly a začali zbierať peniaze. Kto bol ochotný, prispel im. Vznikali pri tom často komické situácie. Veríme,že sa všetkým páčilo a ďakujeme všetkým, ktorí prišli a rozlúčili sa s našimi skvelými štvrtákmi. Tešíme sa na Vás budúci rok, tentokrát s inými štvrtákmi.
Tomáš Vidovenec III.A
- Naspäť na zoznam článkov
Najnovšie články
