Školský časopis 2017/2018

 

 

Slávnostný prejav

Vážená pani riaditeľka, ctený pedagogický zbor, milovaní rodičia, milí hostia!

Mám tú česť privítať vás v tento krásny večer pri príležitosti stužkovej slávnosti našej IV.A triedy. 8.12.2017 je pre mnohých len obyčajný dátum, no pre nás je to jeden z veľkých dní D, ktoré nás tento školský rok čakajú.

Oficiálne sme dosiahli vek dospelosti, ale to z nás dospelých ani z ďaleka nerobí. Predsa dospelosť je vlastnosť, ktorú nenadobúdame vekom, ale činmi. Sme dospelí a zároveň tak nedospelí, vždy budeme deťmi, ktoré prvého júna očakávajú sladkosť a naopak ako dospelí využívame možnosť šoférovať štvorkolesové tátoše, či možnosť v obchode kúpiť tovar pre plnoletých. Veď práve teraz sme vo veku, keď máme jedinečnú možnosť vybrať si stranu mince, ktorá sa nám najviac hodí, tak prečo to nevyužiť?

Prvým rokom to u nás v triede vyzeralo, ako na preplnenej ulici niekde v New Yorku. Tam ľudia do seba narážajú, chodia okolo seba takmer každý deň, ale nikto nikoho nepozná. Časom sme i my do seba začali narážať a navzájom sa spoznávať. Už sme si zrazu neboli takí cudzí, naopak začali sa v nás  prehlbovať kamarátstva a zároveň s nimi sa vytvárali spomienky, ktoré máme dnes. Je pravda, že naša trieda nevynikala v dochádzke, no riadili sme sa pravidlom, že na dobré sa oplatí čakať. Počas štyroch rokov sme sa naučili mnohým veciam, napríklad ako byť neviditeľní počas písomky, či ako najefektívnejšie oddialiť  skúšanie, či nebodaj písomku. Práve vtedy sa najviac prejavovala naša kreatívnosť a tímový duch.

Hlavnými aktérmi našej štvorročnej komédie boli: bezzubý drak menom Zajo, námorná flotila na čele s Napoleonom Bonapartem a jeho kormidelníkom, ktorí, ako ste iste doteraz nevedeli, vypálili Rím. Ďalej ukecaný exhibicionista, ktorého meno sa nevyslovuje, ale hovorí si malý boh. A našu fantastickú štvorku uzatvára nádejný murár The Denis. Ale o tom potom toto.

Každý vie, že človek sa učí celý život, takže načo sa niekam ponáhľať?

Milí učitelia, ďakujeme vám za vašu trpezlivosť voči nám, síce ste boli občas nekompromisní, ale práve to je dôvod, prečo sme to dotiahli až tu. Podľa Vás bez práce nie sú koláče, lenže my sme športovci, takže koláče moc nejeme. Ceníme si vašu ochotu, vysvetľovať nám to isté dookola, aj tri-štyrikrát, lebo sme tomu v úvodzovkách nerozumeli. Samozrejme nikto z nás nezabudne na Thorové kladivá, či legendárne vety: „ To by si nechcel kamarát ! “, či „Padla ! “.  Je nám jasné, že to s nami vôbec nebolo ľahké, no Vy ste to aj tak zvládli. Predali ste nám Vaše poznatky, skúsenosti a všetci dúfame, že aj tá Vaša múdrosť sa na nás aspoň trochu nalepila.

Špeciálna a veľká vďaka patrí našim triednym pani učiteľkám. Za Vašu trpezlivosť, ktorú ste pri nás mali, keď sme sa vyhovárali a ospravedlňovali stále dookola. Za oddanosť  bojovať za nás s učiteľmi, aj keď sme si to nie vždy zaslúžili. Stali ste sa pre nás druhými mamami. Hľadali ste v nás vždy to najlepšie a snažili ste sa to rozvíjať. Dúfame, že i my sme vám prirástli k srdcu, ako vy nám.

Dnes je tu však s nami ešte niekto, kto nás vedie životom každý jeden deň.  Naši milovaní rodičia. Vrúcne vám ďakujeme, za ten najcennejší dar, ktorý sa nedá kúpiť a tým je život. Dali ste nám ho s nádejou, že ho budeme napĺňať našimi činmi a využijeme ho naplno. Iba vďaka Vám prežívame tento úžasný večer na hrane dospelosti. Vy ste boli a aj ste tým slnkom, ktoré do nás vlieva svetlo a nádej. Snažíte sa nám uľahčovať život, ako sa len dá. Stojíte pri nás aj vo chvíľach, kedy všetci ostatní odišli a vkladáte do nás vaše nádeje. Na to všetko, čo pre nás robíte sa nedá zabudnúť. To dôležité, čo vám zabúdame hovoriť sú slová, ktoré sú v našich srdciach, a to, že vás ľúbime , ste tí najlepší rodičia na svete. Verte však,  ceníme si každú sekundu strávenú s vami a budeme sa snažiť vynahradiť vám aspoň raz  všetko, čo ste pre nás robili. Budeme sa snažiť nesklamať vás, lebo vy by ste nás nikdy nesklamali.

Symbolom maturantov sú zelené stužky s menami, ale symbolom človeka sú jeho činy a skutky. Dúfame, že činy a skutky našej triedy neostanú v zabudnutí .Ja zároveň dúfam, že po skončení strednej školy na seba nepozabúdame.

Želáme si, aby tento večer prebiehal a skončil ešte lepšie, ako sme si predstavovali, zároveň želáme vám všetkým tu prítomným nezabudnuteľné zážitky  a spomienky na tento večer. Takže zahoďte starosti, lebo dnes sa ideme baviť!