Akcie  v školskom roku 2017/2018

 

           

                   Chcem Vám priblížiť niektoré  z množstva akcií, ktoré sme v tomto školskom roku absolvovali. Jednou z prvých akcií v novom školskom roku už tradične býva celoslovenská akcia zameraná na sociálno-patologické javy v spoločnosti s názvom Dni nádeje. Táto akcia má viacero odvetví, a to športové, literárne a tiež prednášky a besedy. Snažili sme sa ako škola zúčastniť postupne na všetkých s výberom žiakov.  Všetky sprievodné akcie sú hodnotné a sú pre nás prínosom.

         Hneď 27. septembra sme sa so žiakmi 4. ročníkov zúčastnili Veľtrhu vysokých škôl, ktorý sa konal v Nitre. Množstvo VŠ ponúkalo svoje študijné programy a pomohli tak žiakom rozhodnúť sa, ktorý profesijným smerom sa v živote vydať. S rovnakým zameraním bola aj Kam po strednej, ktorá sa konala v mesiaci február v hoteli Slovakia v Žiline a na ktorej sme sa tiež zúčastnili. K týmto podujatiam patria aj návštevy zástupcov vysokých škôl priamo v našej škole. Za všetky VŠ by som spomenula hlavne Ostravskú univerzitu, ktorá mala urobenú veľmi peknú prezentáciu, predstavila všetky svoje fakulty, jej zástupcovia rozdali pomerne dosť propagačného materiálu a ochotne zodpovedali na početné otázky našich žiakov.

        9. októbra si Tatiana Zboroňová, Soňa Varhaníková a Janka Nová overeili svoje vedomosti a zručnosti v súťaži Smelo na cesty. Toto podujatie medzinárodného charakteru sa konalo v závode KIA a súťažilo sa o najlepší projekt bezpečnosti na cestách.

Nemôžeme taktiež zabudnúť na tradičné darovanie krvi v dvoch etapách počas školského roku a to na jar a na jeseň. Žiaci nad 18 rokov vždy ochotne poslúžia dobrej veci.

20. október patril workshopu s poslancami európskeho parlamentu s názvom Európa Európa, kde po besede mohli hosťom klásť aj otázky.

1. december už tradične každý rok patrí Červeným stužkám. Množstvo sprievodných akcí slúži na zvýšenie povedomia ľudí o chorobe AIDS, jej prevencii a boja proti jej šíreniu. aj naša škola sa tejto akcie zúčastnila, a to nielen samotného seminára, ale aj sprievodných akcií priamo v škole, ako je premietanie filmov s touto tematikou, či besedy na túto tému.

6. júna sa konali v Terchovej Športové hry Domovov sociálnych služieb ŽSK, ktorého sa tiež každoročne zúčastňujeme ako animátori a rozhodcovia pri športových hrách. Tento rok to boli Janka Nová, Táňa Zboroňová, Natália Basťovanská , Matej Vavro a Michal Ďuratný. Napriek tomu, že je to akcia dosť náročná, naši žiaci ju zvládli veľmi dobre, za čo si vyslúžili pochvalu usporiadateľov .

Okrem týchto väčších akcií sa konali ešte viaceré menšie akcie, ktoré síce boli menej náročné na čas a prípravu, ale určite neboli malé svojim významom a prínosom.

 

 

Mgr. Kobyliaková Erika, výchovná poradkyňa

 

 

Bolo to na neuverenie

 

Sobota ráno. Vonku je krásne. Paráda, práve dnes, v tento výnimočný deň. Som nadšený. Musím sa poriadne posilniť, aby som mal na poobedie dostatok energie. Idem sa naraňajkovať.

V kuchyni ma už čaká mama aj oco. Moje oči sú ešte zalepené, ale rodičom to neprekáža a spustia na mňa spŕšku otázok a pokynov. ,,Poriadne sa najedz,” vraví mama, ,,a nezabudni sa dobre obliecť!” Otec, ako vždy, ma podpichuje: ,,No čo, už sa ti pretáča žalúdok? Máš stres? ” Pozrel som sa na ňho ako Spider-man, keď  zachraňoval svoju lásku z padajúceho autobusu, čiže nebojácne a hrdinsky a odpovedal som mu: ,,Ja a stres? Pche, si sa zbláznil!” Otočil som sa a odišiel späť do izby. Ak by však vedel, že som "pototo" až za ušami, tak by ma vysmial.

A v čom je vlastne dnešný deň výnimočný? Rodičia mi kúpili zoskok padákom z lietadla, keďže som o tom sníval. No a dnes sa sen stáva skutočnosťou. Ešte pred odchodom si beriem keksík na prehryznutie, nech neomdliem, dávam pusu psíkom, keby sme sa náhodou už nevideli a nasadám do auta.

Dorazili sme na miesto. Uf. Zoznámil som sa s mojím inštruktorom, povedal mi pár organizačných vecí a nastúpili sme do lietadla. Srdce mi búšilo ako nikdy predtým. Krásny výhľad. Cítim sa taký voľný. Och, počkať, o chvíľu skáčem. Rýchla modlitba, nádych, výdych... Skok. Neverím, dokázal som to. Letím. Som ako vták. Chcem kričať. Veď môžem kričať, nie je to zakázané. Kričím. Od radosti. Úžasný pocit. Pomaly ale začnem otvárať padák. Teraz. Zatiahnem za páčku. ,,Haló?” Páčka je zaseknutá. Šklbem ňou a panikárim. Nič sa nedeje. Rútim sa rýchlosťou viac ako 100 km/h priamo na zem. Kričím. Od strachu. Stále sa snažím s páčkou pohnúť, ale nič sa nedeje. Už len pár metrov. Som zmierený a plačem. Zavriem oči. Tri, dva, jeden... Bum. Zobúdzam sa vo svojej posteli, celý prepotený a vystrašený. Žijem. Bolo to na neuverenie.

Bol to len sen, avšak hneď ako som sa zobudil, utekal som do kuchyne a povedal rodičom, že tento darček a kaskadérsky kúsok v jednom, radšej neabsolvujem.

 

Dávid Oravec VIII.OA