Školský časopis
Literárna súťaž
- 22.11.2017 09:48
- Naša bezpečnosť nie je samozrejmosť
NAŠA BEZPEČNOSŤ NIE JE SAMOZREJMOSŤ
Milý denníček,
tá neistota, strach a bezmocnosť ma privádza k šialenstvu. Každú chvíľu sledujem televízne noviny, ktoré mi aj tak neukážu, čo chcem vidieť. Telefón už dávno prestal zvoniť a správy neprichádzajú. Vonku svieti slnko, všetko naberá život, farbu, my doma ho však strácame.
Je absolútne naivné myslieť si, že sa nikoho nič netýka. Moja teória o existencii bola podobná. Veď na svete je 7 miliárd ľudí, je mizerná pravdepodobnosť, že práve ja dostanem rakovinu, že práve v našej dedine bude teroristický útok, veď prečo by som to mala byť práve ja? Hlúposť. Osud si nevyberá ľudí podľa formulky en-ten-tiky. Osud si nevyberá nič a spolu s časom, nech utekáme ako rýchlo chceme, nás doženie.
Už 4. mesiac je otec v Afganistane. Keď odchádzal, nechcela som ho pustiť. Plakala som a silno ho držala. Pocit, že človek, vďaka ktorému naberáte kyslík do pľúc každý deň, nie je v bezpečí, je nanič. Sme v 21.storočí, bezpečnosť by mala byť samozrejmosťou. Prečo teda nie je? Prečo musí môj otec nasadzovať vlastný život pre bezpečie iných? Vojna, násilie, všetko je to nonsens, ktorý je však našou každodennou súčasťou. Je tu s nami od čias ľudstva a bude tu, dokiaľ budú ľudia existovať. Nikto s istotou nemôže povedať, že je v bezpečí, no niektorí ľudia sú viac v bezpečí ako iní a niektorí zase menej. Momentálne som v prvej skupine, zatiaľ čo otec v tej druhej. Aj tak sa o nás bojí? Neviem, čo myslel pod pojmom chvíľu sa nebudem môcť ozvať, no pripadá mi to ako večnosť. Nepotrebujem s ním viesť dlhé rozhovory. Stačí, ak povie, že je v poriadku, že žije.
Rozmýšľam, prečo sú ľudia takí chamtiví sebci. Vidia len materiálne veci, ktoré pridajú na ich bohatstve. Aká je cena takéhoto človeka? Má človek človeku právo brať slobodu, názory, život? Ak sme všetci ľudia, máme srdce, vlastný rozum, oči, ústa, nos, sme jeden rovnaký druh, ako je možné, že niektorí majú väčšie práva ako ostatní? Kráľ bol kráľom, pretože mal na hlave korunu. Tak to niekto povedal? Všetci sme svojím spôsobom iní. Jeden je biely, ďalší čierny, nízky, vysoký, chudý, tučný, no všetci sme si rovní. Neexistuje na svete človek, ktorý je dôležitejší ako niekto iný. Žijeme na zemi, ktorá nám ponúka toľko dôvodov na život, a ľudia na znak vďaky stvorili vojnu, rasizmus, surovosť a špinavosť.
Je jedenásť hodín večer a stále nespím. Práve som si spomenula, ako nám s bratom otec vždy spieval na dobrú noc. Je pravda, že je strašný spevák, ale jeho hlas sme zbožňovali. Hlas nášho otecka. Hovorí sa, že najhoršie, čo sa môže rodičovi stať, je, že prežije svoje dieťa. Rozhodne je to pravda. Smrť by vôbec nemala dobehnúť mladých ľudí. Je to až príliš temné. No prežiť rodičov ako dieťa? Nedokážem na to ani pomyslieť.
Otázok typu: Prečo je vojna? Prečo ľudia bojujú proti ľuďom? je viac ako otázok, na ktoré si dokážem odpovedať. Všetci sa tvária, že odsudzujú násilie, no sú ochotní predávať zbrane. Násilie pomáha len tam, kde násilie vládne.
Pomaly zaspávam. Dúfam, že sa ocino čo najskôr ozve, že je v poriadku. Už sa teším na jeho návrat.
Tak zatiaľ, milý denníček.
Anastázia Šurábová
- Naspäť na zoznam článkov
Najnovšie články
Opäť koniec !
- 28.06.2018 10:39
- Rozlúčka so štvrtákmi
Dňa 24.05. 2018 sa v priestoroch školskej jedálne uskutočnila rozlúčka so žiakmi 4. ročníka, ktorú organizovali žiaci 3. ročníka, pričom zabezpečili všetko tak, aby akcia prebehla najlepšie, ako mohla.
Ako na všetkých školských akciach, hrala študentská hymna, ktorá nesmie nikdy chýbať. Na začiatku mala príhovor naša pani riaditeľka, zástupca za všetkých štvrtákov a zástupkyňa školskej rady Romana Weindlingová.
Po príhovoroch prišli na rad prezentácie. V 1. prezentácii ukazovali štvrtáci celej škole, kto do ich triedy patrí a ako vyzeral, keď bol ešte malý. Druhá prezentácia boli ich spoločné spomienky ako triedy počas celého obdobia na našej škole.
Keď skončili prezentácie, zoradili sme si štvrtákov vedľa seba a po jednom sme ich volali na odovzdávanie vecnej ceny. Táto vecná cena boli motýliky pre štastie a symbolicky sme ich dali každému cez hlavu. S takýmito krásnymi motýlikmi nasledovalo fotenie tried. A keďže naši páni učitelia, im celé tie 4 roky pomáhali a snažili sa im predať všetko, čo vedia na 110%,tak si zaslúžli kvietky. Po skončení všetkých formalít začali štvrtáci hádzať cukríky po všetkých triedach, ktoré sedeli na stoličkách. Keď sa im minuli zásoby,tak zobrali prázdne obaly a začali zbierať peniaze. Kto bol ochotný, prispel im. Vznikali pri tom často komické situácie. Veríme,že sa všetkým páčilo a ďakujeme všetkým, ktorí prišli a rozlúčili sa s našimi skvelými štvrtákmi. Tešíme sa na Vás budúci rok, tentokrát s inými štvrtákmi.
Tomáš Vidovenec III.A
- Naspäť na zoznam článkov
Najnovšie články
