Michal Dominik

- - LITOSFÉRA
    
    = horninový obal Z
    
    Zemské teleso
    
    1. Zemské jadro
    
    - 3 zóny (vonkajšie jadro, prechodná zóna, vnútorné jadro = jadierko)
    
    - 2900 - 6378 km (stred Z)
    
    2. Zemský plášť
    
    - 3 zóny (vrchný, stredný a spodný plášť)
    
    - 35 - 2900 km
    
    3. Zemská kôra
    
    - vrchná časť litosféry, od plášťa oddeľuje Mohorovičičova plocha diskontinuity (=nespojitosti)
    
    - priemerná hrúbka 35 km (hlbiny oceánu – 6 km, kontinenty – 30-40 km, Himaláje – 80 km)
    
    - skladá sa z prvkov → tvoria nerasty (minerály) = anorganické rovnorodé prírodniny → tvoria horniny = základné
    
    stavebné zložky
    
    Horniny podľa pôvodu
    
    1. VYVRETÉ (MAGMATICKÉ)
    
    - kryštalizáciou magmy (=kremičitanová tekutá tavenina vysokej teploty s vodnými parami a skvapalnenými plynmi, magma vytekajúca na povrch - láva
    
    a. hlbinné – stuhli v hlbinách (žula=granit, diorit)
    
    b. žilové – stuhli v puklinách
    
    c. výlevné – stuhli na povrchu (čadič=bazalt, andezit, dacit)
    
    2. USADENÉ (SEDIMENTÁRNE)
    
    - eróziou (=rozrušenie a transport starších hornín) a sedimentáciou (=opätovné ukladanie rozrušeného materiálu)
    
    - zvetrávanie (=rozrušovanie hornín na povrchu), výsledkom sú zvetraniny
    
    a. fyzikálne (mechanické) - tepelnými zmenami, rastom kryštálov, pôsobením organizmov
    
    b. chemické - vodou, kyslíkom a CO₂
    
    a. úlomkovité (piesok, prieskovec, zlepenec)
    
    b. chemické (vápenec - rozpúšťaním vznikajú krasové javy, travertín)
    
    c. biogénne - organického pôvodu (uhlie, ropa)
    
    3. PREMENENÉ (METAMORFOVANÉ)
    
    - premenou vyvretých a usadených (ruly, svory, fylity)
    
    PLANETÁRNE ČLENENIE ZEMSKEJ KÔRY
    
    1. PEVNINSKÁ (64%)
    
    - časti nad svetovým oceánom tvoria pevninu=súš → najväčšie bloky - svetadiely/kontinenty, menšie - ostrovy
    
    - 3 vrstvy (sedimentárna, žulová, čadičová)
    
    2. OCEÁNSKA (21%)
    
    - svetový oceán (=oceány a moria)
    
    - 3 vrstvy (sedimentárna, sedimentárno-čadičová, čadičová)
    
    3. PRECHODNÁ (15%)
    
    - 2 vrstvy (sedimentárna, čadičová)
    
    Základné jednotky pevnín
    
    - jadrá = štíty – najstabilnejšie časti, hlbinné vyvreté a premenené
    
    (napr. kanadský, brazílsky, baltský, africký, austrálsky, antarktický)
    
    - platformy – hlbinné vyvreté, zvrásnené sedimenty a premenené (napr. Ruská tabuľa)
    
    - epiplatformy – rozlámané platformy vyzdvihnuté do veľkých výšok (napr. Ťan-Šan)
    
    Základné jednotky oceánskeho dna
    
    A. podmorské okraje pevnín: 1. šelf = pomerne rovná plocha (do 200 m) - ťažba ropy, plynu (napr. Severné more)
    
    2. pevninový svah
    
    3. pevninové úpätie (3500-4500 m)
    
    B. prechodné oblasti: 4. oceánska priekopa = úzka zníženina morského dna; vzniká v miestach, kde
    
    dochádza k podsúvaniu jednej dosky pod druhú (napr. Mariánska)
    
    C. vlastné oceánske dno: 5. oceánsky chrbát = podmorské pohorie (napr. Stredoatlantický - najdlhší horský
    
    systém), v stredovej (osovej) časti majú rifty = dlhé úzke prielomy
    
    6. oceánska panva = hlbinná časť (napr. Argentínska, Brazílska)
    
    
    
    LITOSFÉRICKÉ DOSKY
    
    - pohybujú sa po astenosfére (=vrstva plastických, roztavených hornín plášťa)
    
    - 6 veľkých (americká, euroázijská, africká, pacifická, indoaustrálska, antarktická), 15 menších
    
    Intenzívne endogénne procesy
    
    - dôsledok pohybu litosférickych dosiek
    
    - základné pohyby - vzďaľovanie, približovanie, zrážanie, podsúvanie, nasúvanie, vodorovné sunutie
    
    1. HOROTVORNÁ ČINNOSŤ
    
    -výsledkom je vznik:
    
    a. vrásy - vlnovité útvary, časť prehnutá nahor / nadol – antiklinála / synklinála
    
    
    
    4 významné vrásnenia: assyntské, kaledónske, hercýnske, alpínske
    
    b. príkrovy - masy hornín premiestnené na rôznu vzdialenosť z pôvodného miesta na iné (napr. Veľký Rozsutec)
    
    
    
    c. zlomy - poruchy zemskej kôry
    
    - časti ohraničené zlomami = kryhy → pri poklese priekopová prepadlina (napr. Hornorýnska kotlina)
    
      → pri zdvihu hrasť (=kryhové pohorie) (napr. Vogézy, Schwarzwald)
    
    
    
    
    
    d. pásmové pohoria (napr. Himaláje, Alpy, Karpaty)
    
    2. MAGMATIZMUS
    
    - súbor procesov súvisiach s magmou
    
    A. PODPOVRCHOVÝ - PLUTONIZMUS
    
    B. POVRCHOVÝ - VULKANIZMUS (=SOPEČNÁ ČINNOSŤ) – výstup magmy na povrch
    
    - vulkán (=sopka) - miesto, kde dochádza k výlevu lávy, k úniku pár a plynov a vyvrhovaniu sopečných produktov
    
       a. stratovulkány (Etna, Vezuv, Poľana)
    
    b. lávové (Island, Havaj - Mauna Loa)
    
    c. nasypané (Fudžisan)
    
    d. maary (Nový Zéland, zvyšky v Cerovej vrchovine), krátery vyplnené vodou → maarové jazerá
    
    3. ZEMETRASENIA
    
    - krátkodobé otrasy zemského povrchu
    
    - hypocentrum - ohnisko zemetrasenia, miesto vzniku
    
    - epicentrum - najbližšie miesto na povrchu nad hypocentrom, miesto najprudších otrasov
    
    a. tektonické (súvisia s tektonickými pohybmi)
    
    b. vulkanické (súvisia so sopečnou činnosťou)
    
    c. závalové (napr. zrútenie stropov jaskýň)
    
    VZNIK PEVNÍN A OCEÁNOV
    
    1. prahory (pred 570 mil. rokov) – jeden pevninský celok Pangea obklopený praoceánom Panthalassa
    
    2. koniec prvohôr (pred 250 mil. rokov) – severná Laurázia a južná Gondwana, oddelené morom Tethys
    
    3. z Laurázie Severná Amerika, Európa a Ázia; z Gondwany Južná Amerika, Afrika, Austrália a Antarktída
    
    4. z Gondwany k Ázii polostrovy Predná India a Arabský, z Panthalassy 4 oceány

Michal Dominik

Michal Dominik

LITOSFÉRA

PLANETÁRNE ČLENENIE ZEMSKEJ KÔRY

LITOSFÉRICKÉ DOSKY

VZNIK PEVNÍN A OCEÁNOV

Odkazy

Kontakty

Prihlásenie