- O mne
- Moje predmety
- Fotoalbum
- na stiahnutie
- ZOZNAM REFERÁTOV
- GEOGRAFIA - práce na odovzdanie
- GEOGRAFIA I - športový manažment
- Geografia I - GEOGRAFIA AKO VEDA
- Geografia I - ZEM AKO VESMÍRNE TELESO
- Geografia I - KARTOGRAFIA
- Geografia I. - ATMOSFÉRA
- Geografia I - HYDROSFÉRA
- Geografia I - LITOSFÉRA
- Geografia I - GEORELIĚF
- Geografia I - PEDOSFÉRA
- Geografia I - BIOSFÉRA
- Geografia II - OBYVATEĽSTVO
- Geografia II - SÍDLA
- Geografia II - HOSPODÁRSTVO
- Geografia II - POLITICKÁ GEOGRAFIA
- Geografia II - REGIONÁLNA GEOGRAFIA OCEÁNOV A MORÍ
- Geografia II - POLÁRNE OBLASTI
- Geografia II - AUSTRÁLIA A OCEÁNIA
- Geografia II - AMERIKA
- Geografia II - EURÓPA
- Geografia II - AFRIKA
- Geografia II - ÁZIA
- Geografia III - SLOVENSKO
- Geografia IIIOA - EURÓPA
- Geografia IVOA - SLOVENSKO
- NEMECKÝ JAZYK - ZÁPOR
- Minulý čas
- Minulý čas - riešenie
- Minulý čas III
- Minulý čas III - riešenie
- Príčastie minulé
- Príčastie minulé - riešenie
- Modálne slovesá
- Stupňovanie prídavných mien
- Použitie člena
- Použitie člena - riešenie
- Trpný rod I. (Aktiv)
- Trpný rod I. (Aktiv) - riešenie
- Trpný rod II. (Aktiv)
- Trpný rod II. (Aktiv) - riešenie
- Trpný rod III. (Passiv)
- Trpný rod IV. (Passiv/Aktiv)
- Trpný rod IV. (Passiv/Aktiv) - riešenie
- Trpný rod V. (Aktiv - minulý čas)
- Trpný rod V. (Aktiv - minulý čas) - riešenie
- Trpný rod (Aktiv, Passiv - mix)
- Trpný rod (Aktiv, Passiv - mix) - riešenie
- LEKCIA 1
- LEKCIA 2
- LEKCIA 3
- LEKCIA 4
REGIONÁLNA GEOGRAFIA OCEÁNOV A MORÍ
- svetový oceán zaberá ¾ zemského povrchu (71%, 361 mil. km2)
- rozloženie je nerovnomerné
- pobrežná čiara (=hranica medzi moriami a pevninou) je veľmi členitá
- priemerná hĺbka – 3795 m (mx. v podmorských priekopách, min. v šelfoch pri pobreží)
ROZDELENIE SVETOVÉHO OCEÁNU
- oceány
- moria (najväčšie+najhlbšie - Filipínske more – 5 726 000 km2, 10830 m, najplytšie -Východosibírske more – 155 m, šelfové)
- zálivy (najväčší – Bengálsky záliv, najmohutnejší fjord – Vestfjorden – 255 km)
- prielivy (najdhší – Malakkský prieliv, najširší medzikontinentálny – Drakeov prieliv, najužší medzikontinetálny – Bospor)
TICHÝ OCEÁN (178,7 mil. km2)
- najväčšia hĺbka – Mariánska priekopa (11 034 m)
- morské prúdy – Kuro-šio (teplý), Oja-šio (studený)
- ostrovy – Galapágy, Havajské ostrovy, Aleuty, Kurily, Japonské ostrovy, Nový Zéland, Veľké a Malé Sundy)
- využitie – rybolov, ťažba ropy a rúd (Indonézia), doprava, cestovný ruch
ATLANTICKÝ OCEÁN (91,6 mil. km2)
- najväčšia hĺbka – Portorická priekopa (9219 m)
- stredom sa tiahne Stredoatlantický chrbát (tvar S)
- morské prúdy – Golfský (teplý), Benguelský (studený)
- ostrovy – Falklandy, Azory, Kanárske ostrovy, Kapverdy, Bristké ostrovy, Island, Malé a Veľké Antily)
- využitie – rybolov, ťažba ropy a zemného plynu (Severné more -Veľká Británia, Nórsko), doprava (najväčšia intenzita námornej dopravy), cestovný ruch (karibská oblasť, Kanárske ostrovy)
INDICKÝ OCEÁN (76,2 mil. km2)
- najteplejší, najslanší
- najväčšia hĺbka – Sundská priekopa (7450 m)
- morské prúdy – Mozambický (teplý)
- ostrovy (Madagaskar, Cejlón)
- využitie – ťažba ropy (Perzský záliv), cestovný ruch
SEVERNÝ ĽADOVÝ OCEÁN (14,75 mil. km2)
- najchladnejší, najplytší, iba na S pologuli, väčšinou zaľadnený ( v lete okrajivé moria rozmŕzajú)
- najväčšia hĺbka – Grónske more (6527 m)
- morské prúdy – Labradorský (studený)
- ostrovy – viď poznámky Arktída
- využitie – rybolov
námorná doprava je obmedzená klim. podmienkami (ohrzenie rpe lode – driftujúci ľad, ktorý pláva z V na Z), zásoby nerastných surovín sú nedostupné