Michal Dominik

POLOHA A ROZLOHA

-S pologuľa, v srdci Európy (jeden z geografický stredov Európy – Kremnické Bane)

-vnútrozemský štát – najbližšie Jadranské more (365 km)

-stredoeurópsky čas (predbieha o hodinu svetový čas)

-rozloha 49036 km² (menší štát Európy)

-podlhovastý tvar územia v smere V-Z

-krajné body:  S-Oravská Polhora, J-Patince – vzdialenosť asi 200 km

                        Z-Záhorská Ves          V-Nová Sedlica – vzdialenosť 429 km

-mierne podnebné pásmo

-časť karpatského oblúka a jeho zníženín (pohoria Karpát oddeľujú zníženiny, kotliny a doliny)

-najvyšší bod – Gerlachovský štít 2655 m n. m., najnižší bod – na rieke Bodrog na hranici s Maďarskom 94 m n.m.

-hlavné európske rozvodie medzi Baltským a Čiernym morom

-križovatka ciest medzi Jadranským a Baltským morom, Severným a Čiernym morom

-prechod územím umožňujú horské sedlá a priesmyky (významné cestné a želzničné koridory)

-medzinárodná plavebná dráha po Dunaji

-strategické ropovody a plynovody z Ruska do Z Európy

-člen EÚ

-hranice: V-Ukrajina (98 km), Rakúsko (106 km), Maďarsko (678 km), Poľsko (597 km), ČR (240 km)

-hranice tvorené väčšinou prirodzenými prírodnými útvarmi (rieky, pohoria), aj nížinami (úseky hraníc s Maďarskom a Ukrajinou)

POVRCH

-povrchové celky Slovenska patria do:

A.Panónska panva – rozľahlá zníženina

-Záhorská nížina – najmenšia (piesočnaté pôdy, borovicový les)

-Podunajská nížina- najrozľahlejšia, najúrodnejšia

-Východoslovenská nížina

B. Karpaty

            -Západné

                        -Vonkajšie - flyšové pásmo-od Bielych Karpát po Čergov

-Vnútorné - jadrové pohoria (jadro-žuly, ruly, obal-vápence) – Malé Karpaty, Strážovske a Súľovské vrchy, Malá a Veľká Fatra, Chočské vrchy, Tribeč, Nízke Tatry, Tatry

-sopečné pohoria – Poľana, Kremnické a Štiavnické vrchy, Slanské vrchy - náleziská vzácnych kovov

-Slovenské rudohorie (súčasťou vápencové pohoria Slovenský kras, Slovenský raj, Muránska planina - jaskyne)  

-kotliny a doliny – Juhoslovenská, Hornonitrianska, Žilinská, Turčianska, Podtatranská, Zvolenská, Košická, Horehronské podolie

            -Východné

-Vonkajšie – Ondavská a Laborecká vrchovina, Bukovské vrchy (flyšové)

                        -Vnútorné – Vihorlatské vrchy (sopečné)

PODNEBIE

-poloha-severné mierne pásmo, striedanie 4 ročných období

-vzdialenosť od oceánu – vzduch od AO (smer vetra je západný až severozápadný) - zrážky, miernejšie teploty (v lete ochladenie, v zime oteplenie), vzduch sponad vnútrozemia – sucho, silné mrazy v zime, horúčavy v lete

-slnečný svit – Podunajská nížina 2250 hod/rok, Vysoké Tatry 2000 hod/rok, Orava a Horehronie 1900 hod/rok

-zrážky – najmenej nížiny 500 mm, najviac Vysoké Tatry 2000 mm (hlavne vo forme snehu)

            -stúpa s nadmorskou výškou

-teplota – najteplejšie nížiny – 10^oC/rok, Vysoké Tatry (január -10^oC, júl 4^oC)

-najnižšia (-41^oC, Vígľaš-Pstruša, február 1929), najvyššia (40,3^oC, Hurbanovo, júl 2007)

- klesá s nadmorskou výškou (o 0,5^oC na 100 m)

Klimatické oblasti

1. TEPLÁ – nížiny, nízko položené kotliny do 350 m (Podunajská, Záhorská a Východoslovenská nížina, Juhoslovenská a Košická kotlina)
2. MIERNE TEPLÁ – do 800 m
3. CHLADNÁ – vyššie časti pohorí nad 800 m (Tatry, Nízke Tatry, ...

RASTLINSTVO, ŽIVOČÍŠSTVO, PÔDY

-pásmo listnatých a zmiešaných lesov severného mierneho pásma

-vegetačné stupne:

1. dubové lesy (do 550 m) – veľká časť odlesnená (kultúrne stepi – poľnohospodárstvo)

P:  úrodné hnedozeme

R: dub, hrab

Ž: odlesnené oblasti - zajac, jarabica, hraboš

2. bukové lesy (550 – 1100 m)

P: kambizeme

R: buk, javor, jedľa

Ž: listnaté lesy - srna, diviak, jastrab, ďateľ, ...

3. smrekové lesy (1100 – 1600 m) – tvoria hornú hranicu lesa

P: podzoly

Ž: veverica, medveď, rys, hlucháň; líška, jeleň, vlk (aj listnaté)

4. kosodrevina (1600 – 1800 m) – najviac Tatry a Nízke Tatry, menej Malá a Veľká Fatra
5. alpínske lúky (nad 1800 m) – Tatry, Nízke Tatry, Malá a Veľká Fatra (na mieste kosodreviny v dôsledku chovu oviec)

Ž: kamzík, svišť

6. holé skaly (vysokohorské púšte)

R. machy, lišajníky

Lužné lesy – na miestach s vysokou hladinou podzemnej vody (najviac pri Dunaji, Morave, Latorici)

R: vŕba, topoľ, jelša, vo vyšších polohách smreky

Ž: brehy riek, jazier - divá kačica, bocian, žaba; rieky, vodné nádrže – kapor, pstruh, sumec

Chránené rastliny – hlaváčik jarný, horec, plesnivec alpínsky

OCHRANA PRÍRODY

-ochrana neživej (voda, horniny, ovdušie) a živej zložky krajiny (rastliny, živočíchy)

-chránené je celé územie SR, niektoré časti vo väčšej miere – 5 stupňov ochrany prírody

-územná ochrana – sústava chránených území:

-chránená krajinná oblasť (CHKO) – 14, napr. CHKO Dunajské luhy,

CHKO Vihorlat, CHKO Poľana

-          2. stupeň ochrany

-národný park (NP) - 9, územia horského charakteru s pôvodnou

 prírodou s mimoriadnym významom pre vedu a

 rekreáciu

-Malá Fatra, Muránska planina, Nízke Tatry,

Poloniny, Slovenský kras, Slovenský raj, Veľká

Fatra, Pieniny, Tatranský

-          3. stupeň ochrany

-prírodná rezervácia (PR) alebo národná prírodná rezervácia (NPR)

-prírodná pamiatka (PP) alebo národná prírodná pamiatka (NPP)

-chránený areál (CHA)

-chránený krajinný prvok (CHKP)

-druhová ochrana – chránená rastliny a živočíchy, ale aj nerasty a skameneliny

                            - Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska (ohrozené a vzácne druhy,

mnohé sú relikty-napr. hlaváčik jarný a endemity – 40, napr. poniklec slovenský, horčičník, kamzík vrchovský

 Wahlenbergov, soldanelka karpatská)

Zoznam svetového prírodného dedičstva UNESCO – 2 lokality: Jaskyne Aggteleckého a Slovenského krasu (spolu s Maďarskom), Pralesy Východných Karpát (spolu s Ukrajinou)

KALAMITY, PRÍRODNÉ HROZBY

-prírodné, vyvolané človekom

-snehové kalamity, kalamity spôsobené silným vetrom (víchricou)

-najčastejšie povodne (V SR pravidelne sa opakujú) – veľa zrážok, nevhodné hospodárenie

-lavíny (horské oblasti)

-zosuvy (flyšové, sopečné pohoria)

-zemetrasenia – slabá intenzita (najmä JZ)

HISTORICKÉ UDALOSTI NA SLOVENSKU, VZNIK SLOVENSKA

-SR patrí k najmladším štátom Európy, dlhá história – množstvo pamiatok a archeologických nálezov (dôkazy o prítomnosti človeka na našom území)

 -5.-6. storočie – príchod Slovanov

-1. štátny útvar – Nitrianske kniežatstvo, ktoré sa stalo súčasťou Veľkomoravskej ríše

-po rozpade ovládli územie Slovenska Maďari

-10. storočie – nový feudálny štát – Uhorsko (založili Arpádovci, mnohonárodnostná a mnohojazyčná krajina, šľachta+kráľovský dvor – latinčina),

-19. storočie – Rakúsko-Uhorsko, Slovensko súčasťou až do začiatku 20. storočia - porážka Rakúsko-Uhorska v 1. svetovej vojne

-1918 – vznik Česko-Slovenska (Slováci sa prihlásili Martinskou deklaráciou)

-mierová zmluva v Trianone – Slovensko prvýkrát vyčlenené ako samostatné územie (v rámci Česko-Slovenska)

-1938 - Slováci dosiahli autonómiu

-1. viedenská arbitráž – Slovensko muselo odstúpiť Maďarsku južné územia

-14. marec 1939 – Slovenský štát (neskôr Slovenská republika)

-1944 – Slovenské národné povstanie – odpor voči fašizmu a nacizmu

-1945 – obnovenie Československa, neskôr nástup komunistickej totality

-1. januára 1969 – Slovenská socialistická republika (súčasť Československej socialistickej republiky)

-1990 – pád totality, vznik federácie Československá federatívna repulika

-1. január 1993 – nezávislosť Slovenska

-2004 – vstup do EÚ

HISTORICKÉ ÚZEMIA A TRADÍCIE

-oddávna členenie na menšie územné celky (osobité zvyky – nárečie, kroje)

-územné celky sa v minulosti nazývali župy, komitáty, stolice

-známe historické regióny:

            V – Zemplín, Šariš, Abov, Spiš

            Z – Záhorie, Podunajsko, Ponitie, Tekov

            S – Liptov, Orava, Kysuce

            J – Gemer, Novohrad, Hont a Malohont, Pohronie

            stred – Turiec, Horehronie, Horná Nitra

-typické zvyky a tradície, jedlá a nápoje, svojrázne piesne a tance

-charakteristická architektúra, typické stavebné materiály (drevo – S, kameň – hrady, zámky, kaštiele a kostoly, nepálená hlina na jednoduchšie stavby – J, pálené tehly – mestá)

-kresťanské sviatky a obrady (vianočné, trojkráľové, Hromnice, veľkonočné, Všetkých svätých, ...)

-pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry - Veľké Leváre, Brhlovce, Sebechleby, Čičmany, Špania Dolina, Vlkolínec, Podbiel a Žiar

-mestské pamiatkové rezervácie – napr. Bratislava, Banská Štiavnica, Košice, Bardejov, Trnava, Banská Bystrica

-skanzeny (múzeá v prírode) - Múzeum slovenskej dediny v Martine (Turiec), Vychylovka (Kysuce), Zuberec (Orava), Pribylina (Liptov), Svidník (Šariš), Humenné (Zemplín), Nitra (Podunajsko)

-folklórne slávnosti – Východná, Detva, Myjava, Zuberec

OBYVATEĽSTVO

-počet, štruktúra a rozmiestnenie je výsledkom procesov a udalostí v minulosti (vojny, epidémie, sťahovanie)

2011 – 5 397 036 obyvateľov

Pohyb obyvateľstva

a. prirodzený - pôrodnosť (N) – počet narodených na 1000 obyvateľov, v ‰ (r. 2010 - 11‰),

                     najviac – Orava, Kysuce, najmenej – Z a J

                        - úmrtnosť (M)  – počet zomretých na 1000 obyvateľov (r. 2010 - 10‰),

                     najviac – J, najmenej – S

- N > M – prirodzený prírastok, M > N – prirodzený úbytok (2010 - 1‰, prírastok)

b. migračný – rozdiel medzi počtom prisťahovaných a vysťahovaných

- prevládajú prisťahovalci, pred 2. svetovou vojnou vysťahovalci za prácou

- r. 2010 – 0,6 ‰

-výsledkom a. a b. je celkový pohyb obyvateľstva (dlhodobo kladné hodnoty, r. 2010 – pribudli 2 obyvatelia na 1000), dlhodobý trend – pomalšie tempo rastu obyvateľstva

Hustota zaľudnenia

-nerovnomerné rozmiestnenie (reliéf, pôdy, vodstvo)

-priemerná hustota zaľudnenia – 110 obyv./km², najviac –nížiny a kotliny (mestá), najmenej – pohoria

Štruktúra

a.veková – produktívny vek (15-59ž/61m) – najpočetnejší, predproduktívny (0-14) – najmenej početní, nepriaznivé, poproduktívny vek (nad 60ž/62m)

-dochádza k zvyšovaniu priemerného veku (38,7 rokov)

b. národnostná

-slovenská – S, maďarská – J, rómska – nárast (Spiš, Šariš, Gemer), česká, moravská a sliezska – Z, rusínska a ukrajinská – V, SV

c. náboženská

-väčšina sú veriaci, najmenej – v mestách na Z

-rímskokatolícka cirkev – S (Kysuce, Orava), evanjelická cirkev augsburského vyznania, greckokatolícka a reformovaná kresťanská cirkev

SÍDLA

-2891 obcí

-mestá (138)

-viac než 50% obyv.

-nad 100 000 obyv. (veľkomestá) – Bratislava, Košice

-nad 50 000 obyv. – Prešov, Žilina, Banská Bystrica, Nitra, Trnava, Liptovský Mikuláš, Martin, Trenčín, Poprad)

-najmenšie mestá – Dudince (1512 obyv.), Modrý Kameň (1563 obyv.)

-hlavná úloha je poskytovať služby a funkcie obyvateľom - viac funkcií (väčšina miest), jedna funkcia (dopravná – Čierna nad Tisou, priemyselná – Svit, rekreačná – Vysoké Tatry)

-suburbanizácia – sťahovanie obyvateľov miest do priľahlých vidieckych obcí (obytná funkcia)

-vidiecke obce

            -majú prevahu, rôzna veľkosť (najviac má do 1000 obyvateľov)

-nemajú štatút mesta – líšia sa funkciami, architektúrou, zamestnaním obyvateľov

-hlavná funkcia – v minulosti poľnohospodárstvo (príp. lesné hospodárstvo, ťažba), v súčasnosti obytná funkcia (príp. rekreačná)

-roztratené sídla (16.-18. storočie počas valašskej kolonizácie) – kopanice (Myjavská pahorkatina), lazy (Biele Karpaty, Javorníky, Kysuce, okolie Hriňovej a Detvy), štále (pri Novej Bani a Žarnovici), rale (Orava)

HOSPODÁRSTVO

-viacero predpokladov – suroviny, technické možnosti, pracovná sila, trh

-základom sú suroviny (získané baníctvom, poľnohospodárskou výrobou, ťažbou dreva, dovozom)

-15.-19. storočie –nerastné suroviny (stredné Slovensko – Banská Štiavnica, Kremnica)

-pred 1. svetovou vojnou – poľnohospodárstvo

-po 2. svetovej vojne – centrálne riadené hospodárstvo – plánovaná výroba, odstránené súkromné podnikanie, základom priemyselná výroba – strojárstvo, zbrojárska výroba, chemický priemysel, znečistené životné prostredie (Prievidza, Ružomberok, Žiar nad Hronom, ..), obchod so štátmi východnej Európy

-po roku 1989 – prechod na trhové hospodárstvo, viaceré podniky zanikli (nedokázali konkurovať), nezamestnanosť, priemyselná výroba v novovybudovaných podnikoch a v priemyselných parkoch, obchod so štátmi západnej Európy, vstup do EÚ

-súčasnosť – SR patrí k hospodársky rozvinutým krajinám Zeme

Poľnohospodárstvo

-závisí od prírodných podmienok (najlepšie – nížiny, kotliny, horšie – pohoria)

-obilniny – pšenica, jačmeň, kukurica

-krmoviny, olejniny (repka olejná)

-vinohradníctvo (Tokaj, Modra, Pezinok, Veľký Krtíš)

-najviac hydina, ošípané, dobytok, ovce – pokles počtu

Nerastné suroviny

-energetické suroviny (ropa, zemný plyn, uhlie,urán) – dovoz

-hnedé uhlie (Horná Nitra, Modrý Kameň), ropa a zemný plyn (Záhorie – Gbely, Láb)

-rudy – vyčerpané zásoby alebo ťažba si finančne nevypláca

-stavebné suroviny (vápenec, andezit, štrky) – poškodzovanie životného prostredia

Priemysel

a. strojársky –automobily (Bratislava, Trnava, Žilina), strojárske závody – Považie, Poprad, Komárno, Košice

b. elektrotechnický– televízory (Galanta, Voderady, ...)

c. hutnícky – Košice, Žiar mnad Hronom (hliník), Hlohovec (drôtovňa), Istebné, Podbrezová (spracúva kovový šrot), Krompachy (meď)

d. chemický – Bratislava (Slovnaft – najväčší závod), Šaľa, Nováky, Smolenice, Púchov, lieky – Hlohovec, Slovenská Ľupča, Šarišské Michaľany

e. potravinársky – pekárne, mliekarne, mäsokombináty, cukrovary, pivovary, vinárske závody, rovnomerne rozložený

f. textilný, odevný, obuvnícky – útlm (dovoz lacných výrobkov zo zahraničia)

g. výroba celulózy a papiera –Ružomberok (najväčší závod), spracúva drevo z našich lesov –Topoľčany, Pravenec, Vranov nad Topľou)

h. energetický – jadrové (Jaslovské Bohunice, Mochovce), vodné (Gabčíkovo, na Váhu), tepelné (Zemianske Kostoľany, Vojany), obnoviteľné zdroje energie (slnečná, geotermálna) – nedostatočne využívané

Najväčšie zastúpenie v hospodárstve majú – obchod, služby, banky, zdravotníctvo, školstvo, doprava (nevyhnutné, zaostávajú napriek postupnej modernizácii)

Doprava

a. cestná – preprava tovarov a osôb, nedostatok diaľnic (427 km) a rýchlostných ciest (190 km)

b. železničná - prevláda preprava tovarov nad osobnou (Čierna nad Tisou – prekladisko z Ukrajiny a Ruska)

c. lodná – využíva najväčšie rieky (Dunaj, úsek Váhu), prístavy – Komárno, Bratislava

d. letecká – význam narastá, medzinárodné letiská – Bratislava (Letisko M. R. Štefánika – najväčšie, Košice, Piešťany, Poprad, ...

Cestovný ruch

-zahŕňa rekreáciu, turistiku, výlety ľudí, väčšie príjmy ako z poľnohospodárstva a ťažby surovín, láka domácich aj zahraničných turistov

a. pohoria (vysoké štíty, hlboké doliny), najnavštevovanejšie - Tatry, Nízke Tatry, Malá a Veľká Fatra, Malé Karpaty, Pieniny, Slovenské rudohorie, Štiavnicke vrchy, Poľana, turistika, horolezectvo, cykloturistika, zimné športy

b. jaskyne, priepasti, strmé doliny – Slovenský kras (Domica, Gombasecká jaskyňa, Zádielska dolina), Nízke Tatry (Demänovské jaskyne), Slovenský raj (Dobšinská ľadová jaskyňa, prielom Hornádu), Malá Fatra (Jánošíkove diery), Muránska planina

c. vodné plochy – Slnečná jazerá v Senci, Zlaté piesky v Bratislave, Oravská priehrada, Zemplínska šírava, Domaša, Liptovská Mara, tajchy v Štiavnických vrchoch, tatranské plesá, rieky (napr. Orava, Dunajec – plte), vodopády (Studenovodské, Skok, Šútovský)

d. kúpele – SR bohatá na minerálna a termálne pramene (mnohé sú liečivé), Piešťany, Bardejovské Kúpele, Trenčianske, Turčianske a Sklené Teplice

e. oddychové areály a akvaparky – Senec, Štúrovo, Dunajská Streda, Veľký Meder, Patince, Bešeňová, Tatralandia pri Liptovskom Mikuláši, Aquacity v Poprade

f. mestá – historické časti – Bratislava (Bratislavský hrad, hrad Devín, Dóm sv. Martina, Michalská veža, nábrežie Dunaja, ...), Košice (Dóm sv. Alžbety), Prešov (Dóm sv. Mikuláša), Banská Bystrica, Žilina, Trnava, Trenčín, Martin

g. miesta zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO – Banská Štiavnica, Bardejov, Vlkolínec, drevené kostolíky V a stredného Slovenska, Levoča, Spišský hrad a okolité pamiatky

h. kultúrnohistorické pamiatky - hrady, zámky, kaštiele – Bojnický zámok, Zvolenský zámok, Beckov, Nitriansky, Trenčiansky a Oravský hrad

BRATISLAVSKÝ KRAJ

-JZ SR, rozlohou najmenší

-výhodná poloha (J-Dunaj, Z-Morava, Rakúsko)

-8 okresov (Bratislava – 5, Malacky, Pezinok, Senec)

-Malé Karpaty delia na 2 časti – Záhorská, Podunajská

-teplé, pomerne suché

-odlesnené, úrodné

-v minulosti Kelti, Rimania, od 6. storočia - Slovania

-1/3 obyv SR, najväčšia hustota (300 obyv./km²)

-najnižšia nezamestnanosť (dochádzka za prácou z celej SR)

-kraj s priemerným európskym štandardom

-najvýznamnejšie cestné, železničné, vodné, letecké spojenia SR

Bratislava

-okrajová poloha, v rámci Európy - výhodná

-13. st. – mestské práva, hlavné a korunovačné mesto Uhorska

-viacjazyčné mesto (nemčina, maďarčina, slovenčina), po vzniku ČSR slovenčina

-20. st. – nárast počtu obyvateľov a rozlohy (najviac po 2. svetovej vojne do 1990)

-sídliská – najväčšie v  Petržalke – 105tis. obyv.)

-závody - chemické (Slovnaft+Istrochem – benzín, nafta, oleje, chemikálie, gumárenské výrobky), strojárske (automobily - Volkswagen Bratislava), potravinárske (cukrovinky, čokolády, nápoje, mliekarne, pekárne)

-mosty (5) – Starý (doprava nepremáva), Nový=Most SNP s vyhliadkovou vežou, Prístavný (100tis. vozidiel/deň) Apollo - najmladší

-hrady (Bratislavský, Devín), Hrad a Staré mesto – MPR

-historické pamiatky –Dóm sv. Martina, Stará radnica, reduta, SND

-správne a zákonodárne orgány – národná rada, vláda, prezident

-vzdelávacie inštitúcie – STU, UK, EU, VŠVÚ, VŠMU, stredné a iné školy

-televízna veža na Kamzíku

-športové, kultúrne podujatia (výstavy, koncerty), veľtrhy

-najviac hotelov a reštaurácií

-Zlaté piesky, cyklotrasy pozdĺž hrádze na Dunaji

-ZOO

Pezinok, Modra, Svätý Jur – úpätie Malých Karpát, vinohradnícka a vinárska tradícia (Malokarpatská vínna cesta)

Senec – rekreácia (Slnečné jazerá)

Malacky

Stupava

TRNAVSKÝ KRAJ

-Z SR, hraničí s ČR, Rakúskom, Maďarskom

-rozlohou menší

-7 okresov

-Podunajská a Záhorská nížina, Malé Karpaty, SV-Považský Inovec, S-Biele Karpaty

-nížiny – teplá, pohoria – mierne teplá klimatická oblasť

-Dunaj, Malý Dunaj, Váh, Dudváh, Morava, Myjava

-vodné diela (Gabčíkovo, Sĺňava, Kráľová)

-nížiny odlesnené, Borská nížina –viate piesky (borovice), Malé Karpaty, Považský Inovec – dub, buk, pozdĺž Dunaja a Malého Dunaja – lužný les

-CHKO - Malé Karpaty, Biele Karpaty, Záhorie, Dunajské luhy

-vysoká hustota zaľudnenia (najviac - Podunajská nížina, riedko – pohoria, Borksá nížina)

-nerovnomerne osídlený

-slovenská (3/4 obyv.), maďarská (20%, J Podunajskej nížiny)

-rímskokatolíci, evanjelici

-Trnava (najstaršie mesto SR, univerzitné tradície, MPR-historické centrum s hradbami)

-Piešťany, Hlohovec, Dunajská Streda, Galanta, Sereď

-Skalica, Senec, Holíč

-patrí k najproduktívnejším poľnohospodárskym oblastiam

-energetický (Jaslovské Bohunice – jadrová, Gabčíkovo – vodná)

-strojársky (automobily – Trnava), elektrotechnický (Galanta, Voderady-Samsung), chemický (Senica - umelý hodváb, Smolenice – farby, Trnava – čistiace prostriedky), potravinársky (cukrovar, pečiváreň, Sereď – šumivé víno, Trnava – cukrovinky, slad),

-drôty (Hlohovec), nábytok (Trnava), lieky (Hlohovec), obaly a etikety (Skalica)

-železničná, cestná (diaľnice)

-medzinárodná doprava

-kostolík v Kopčanoch (jediná stavba z obdobia Veľkej Moravy), barokový zámok - Holíč

-pútnické miesto-Šaštín, kúpele - Piešťany, Smrdáky, termálne kúpaliská - Veľký Meder, Dunajská Streda, Galanta, Gabčíkovo, Sládkovičovo

-vinohradníctvo (Skalica – Malokarpatská vínna cesta)

-Malé Karpaty (rekreačné strediská - Smolenice, Jahodník s jaskyňou Driny, Buková, Dobrá Voda)

TRENČIANSKY KRAJ

-Z SR, Z – hranica s ČR

-rozlohou menší

-9 okresov

-3 časti (Stredné Považie, Ponitrie, Horná Nitra)

-Považský Inovec, Strážovské vrchy

-výbežok Podunajskej nížiny

-Hornonitrianska kotlina, Žiar, Vtáčnik

-Z – Biele Karpaty

-mierne teplá klimatická oblasť (vrcholové časti pohorí – chladná, najnižšie časti kotlín a nížiny – teplá)

-Váh, V – Nitra

-bukové lesy (okrem kotlín), žiadny NP

-133 obyv./km², nerovnomerné osídlenie (najviac kotliny)

-slovenská, česká (1,2%)

-rímskokatolíci (okolie Myjavy – evanjelici)

-Trenčín (Trenčiansky hrad, centrum mesta pod hradom)

-Stredné Považie - Považská Bystrica, Púchov, Dubnica nad Váhom, Nové Mesto nad Váhom

-Ponitrie – Bánovce nad Bebravou, Partizánske

-Horná Nitra – Handlová, Nováky

-kopanice (drobné samoty) – okolie Myjavy, Biele Karpaty

-hnedé uhlie (Horná Nitra – Handlová, Nováky), stavebné suroviny

-tepelná elektráreň (Zemianske Kostoľany)

-popri Váhu - priemyselná výroba – stroje, elektronika (Trenčín, Nové Mesto nad Váhom), pneumatiky (Púchov)

-chemická výroba (Nováky)

-odevy (Púchov, Bánovce nad Bebravou), obuv (Patrizánske) – pokles výroby

-najvýznamnejšie dopravné spojenia (diaľnica, železnica) – spojenie Z, S a V SR (dolinou Váhu)

-poškodenie ŽP (Horná Nitra)

-Bojnice (zámok, ZOO), zrúcaniny (Čachtický a Beckovský hrad, Uhrovec, ...)

-kúpele (Trenčianske Teplice, Bojnice), strediská letnej rekreácie (Zelená voda pri Novom Meste nad Váhom)

-hudobné festivaly (Trenčín)

-Brezová pod Bradlom (M. R. Štefánik),  Uhrovec (Ľ. Štúr, A. Dubček)

BANSKOBYSTRICKÝ KRAJ

-J stredného SR, J-Maďarsko

-rozlohou najväčší

-12 okresov, regióny – Gemer, Novohrad, Zvolen, Hont

-Krupinská planina, Štiavnické a Kremnické vrchy, Vtáčnik, Poľana (sopečné)

-Slovenské rudohorie, Nízke Tatry

-Žiarska a Zvolenská kotlina, Horehronské podolie

-J-Juhoslovenská kotlina, výbežok Podunajskej nížiny

-teplá a mierne teplá (najvyššie časti – chladná)

-Zvolenská kotlina (Vígľaš) – najnižia teplota na SR

-Hron

-Ipeľ, Rimava, Slaná

-nedostatok vodných zdrojov

-menšie vodné nádrže (Málinec)

-minerálne a termálne vody

-lesy (najmä Slovenské Rudohorie – buk, Nízke Tatry – smrek)

.pozdĺž riek - lužné, vrcholky Nízkych Tatier – kosodreviny, alpínske lúky

-4NP (Nízke Tatry, Muránska planina, Veľká Fatra, Slovenský kras)

-nízka hustota zaľudnenia (najviac – Zvolenská a Žiarska kotlina, najmenej - pohoria)

-slovenská, J-zmiešané (Slováci, Maďari, Rómovia)

-rímksokatolíci

-Banská Bystrica

-Zvolen, Lučenec, Rožňava, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Žiar nad Hronom, Benská Štiavnica, Kremnica, Brezno

-menej rozvinutý kraj, vysoká nezamestnanosť

-najvýznamnejšie – Zvolenská kotlina, Horehronské Podolie

-spracovanie dreva (Banská Bystrica, Zvolen), v minulosti zlato (Kremnica), striebro (Banská Šiavnica), železná ruda (Slovenské rudohorie)

-dnes hnedé uhlie (Modrý Kameň), magnezit (Lovinobaňa)

-výroba hliníka (Žiar nad Hronom), železiarne (Brezno)

-chemický (Dubová, Hnúšťa), liečivá(Slovenská Ľupča)

-strojársky (Brezno, detva, Hriňová, Fiľakovo, Tornaľa)

-potravinársky

-dobytok, ovce

-cestné a železničné trasy (Žiarska a Juhoslovenská kotlina)

-prechody horskými sedlami (Čertovica, Donovaly, Vernár)

-Nízke Tatry (lyžovanie, turistika), Slovenská rudohotie, Muránska planina, Slovenský kras, Poľana

-kúpeľnícvo (Dudince, Sliač, Kováčová, Sklené Teplice, Číž, Brusno)

-kultúrnohistorické pamiatky – Banská Štiavnica, Zvolenský zámok, Kremnica, Banská Bystrica

-folklórny festival v Detve

-rázovité obce (Čierny Balog, Pohorelá, Telgárt)

-univerzity (Banská Bystrica, Zvolen)

KOŠICKÝ KRAJ

-JV SR, J-Maďarsko, V-Ukrajina

-13 okresov, oblasti: Gemer, Spiš, Abov, Šariš, Zemplín

-Z-Slovenské rudohorie (Slovenský raj a kras), V-Vihorlat, Slanské a Zemplínske vrchy

JV-Východoslovenská nížina (najnižší bod SR – výtok Bodrogu, 94 m)

-kotliny – Košická, Hornádska, Rožňavská

-mierne teplá, chladná, Východoslovenská nížina+Košická kotlina – teplá

-SZ-Hornád, Hnilec, JZ-Slaná, Bodva, Východoslovenská nížina – Latorica, Laborec, Uh, Ondava (sútokom Bodrog), Tisa (krátky úsek)

-Zemplínska šírava, jazero Morské oko

-kúpele Štós

-Východoslovenská nížina, Košická kotlina – odlesnené

-najnižšie – dub a lužné, vyššie – buk (+jedľa v Slovenskom rudohorí), najvyššie – smrek

-NP Slovenský kraj a Sovenský Kras

-počtom obyvateľov 2. miesto

-vyššia hustota (najviac – nížiny, kotliny, doliny, najmenej – pohoria)

-slovenská, maďarská (najviac Rožňava)

-rímskokatolíci, gréckokatolíci (najviac Sobrance)

-Košice (2. miesto v SR), Michalovce, Trebišov, Spišská Nová Ves, Rožňava

-najúrodnejšie oblasti (Východoslovenská nížina, Košická kotlina) – pšenica, kukurica, htozno, vyššie polohy – zemiaky

-dobytok, ovce

-vápenec (Slovenský kras – poškodenie ŽP), rudy (Rožňava, Krompachy – útlm)

-hutnícky (U. S. Steel Košice – kovy, kovové výrobky, automobilové plechy)

-strojársky (Košice, Michalovce, Spišská Nová Ves)

-potravinársky (cukrovinky-Trebišov,víno-Sobrance,tokajská oblasť, miekarne-Košice, Michalovce)

-chemický (Strážske), energetický (Vojany), výroba cementu (Turňa nad Bodvou)

-železnice a cesty medzinárodného významu (spojenie s Ukrajinou, Poľskom, Maďarskom)

-širokorozchodná železnica (doprava železnej rudy z Ukrajiny do Košíc)

-letisko Košice

-Košická univerzita, kultúrne inštitúcie

-NP Slovenský kras – Zádielsky kaňon (najhlbší v SR-400 m), NP Slovenský raj, Vihorlatské vrchy

-jaskyne (Domica, Gombasecká, Ochtinská aragonitová)

-historické jadro Košíc (Dóm svätej Alžbety)

-hrad Krásna Hôrka, kaštieľ v Betliari

-Spišský a Turniansky hrad

-podujatia – folklórne slávnosti v Gombaseku, Košický maratón, vínne cesty