Michal Dominik

AMERIKA

 

• 2 kontinenty – Severná a Južná Amerika, rozloha 42 mil. km²                                                                                 1. podľa prírodných podmienok:

1. Severná (USA, Kanada, Grónsko – administratívne patrí Dánsku)
2. Stredná (Mexiko, stredoamerické štáty, štáty Karibskej oblasti)
3. Južná (Brazília, guyanská oblasť, andské a laplatské štáty)                                                                                                                                                                                                                                                                       2. podľa kultúrneho, politického a hospodárskeho vývoja:
4. Anglosaská - angličtina
5. Latinská – španielčina, portugalčina

POLOHA

• leží na všetkých pologuliach
• Severnú a Južnú Ameriku spája Panamská šija (široká 58 km)

ČLENITOSŤ POBREŽIA

S – Severný ľadový oceán: Beaufortovo more, arktické ostrovy Kanady, polostrov Boothia, Baffinov ostrov, Hudsonov záliv, polostrov Labrador, Grónsko (najväčší ostrov sveta – 2 175 600 km²)

V – Atlantický oceán: ostrov Newfoundland, Záliv sv. Vavrinca, polostrov Nové Škótsko, Florida, Mexický záliv, Veľké a Malé Antily, polostrov Yucatán, Karibské more, Falklandy

J – Magalhaesov prieliv, Ohňová zem (najväčší ostrov Južnej Ameriky – 71 500 km²), Drakeov prieliv

Z – Tichý oceán: Galapágy, Kalifornský polostrov a záliv, Aljašský polostrov a záliv, Aleuty, Beringovo more a prieliv, Čukotské more

POVRCH

• najstaršiu časť tvorí Kanadský, Brazílsko-Guyanský a Patagónsky štít
• najvyššie vrchy:          Mt. Mac Kinley (6194 m), Aconcagua (6959 m)
• najnižšie miesto:         preliačina Death Valley (Údolie smrti) (-86 m)

pohoria, panvy, plošiny

-Kordillery (S-J) – najdlhšie pohorie sveta (15 000 km), hlavné pásma: Pobrežné vrchy, Skalnaté hory, Kaskádové vrchy, Sierra Nevada, Sierra Madre 

– medzi pohoriami rozsiahle náhorné plošiny - Veľká panva, Mexická plošina, Coloradská plošina (najväčšia dolina sveta Grand Canyon)

-Laurentínska plošina (najstaršie pohorie pevniny)

-Apalačské vrchy

-Andy

-Guyanská, Brazílska vysočina, plošina Mato Grosso

-Patagónska tabuľa

-sopky: Cotopaxi (5897 m, Ekvádor), Citlaltépetl (5699 m, Mexiko), Popocatépetl (5452 m, Mexiko)

nížiny

-Atlantická, Mississippská, Arktická

-medzi pohoriami rozsiahle nížiny Centrálne roviny, Veľké prérie, Veľké planiny

-Amazonská (najväčšia nížina sveta, 5 000 000 km², Brazília), Orinocká, Laplatská

 

PODNEBIE

1. arktické (arktické ostrovy, Grónsko, Aljaška)
2. mierne (stredná časť SA, Patagónia, Ohňová zem)
3. tropické a subtropické (J USA, Stredná Amerika+ostrovy, Južná Amerika)
4. vysokohorské (Kordillery,Andy)

teplota: Údolie smrti (56,7 ^oC, jedno z najhorúcejších miest na Zemi), Fort Good Hope v Kanade (-78,2 ^oC)

blizzard – snehové búrky, ktoré postihujú stred pevniny (prúdenie vzduchu v smere S-J je bezbariérové)

tornáda, hurikány – horúci tropický vzduch sa mieša s chladným arktickým (JV pobrežie, stredoamerické ostrovy)

západné pobrežie (Peruánsky, Kalifornský studený morský prúd) – vznik púšte Atacama, sucho na Kalifornskom polostrove

východné pobrežie (Labradorský studený morský prúd) – chladnejšie a dlhšie zimy na pobreží ako miesta ležiace v rovnakých (aj väčších) geografických šírkach na západnom pobreží Európy

VODSTVO

1. Severný ľadový oceán (Mackenzie-Athabaska, Nelson-Saskatchewan)
2. Tichý oceán (Yukon, Snake, Colorado, krátke andské rieky)
3. Atlantický oceán (rieka Sv. Vavrinca, Mississippi-Missouri – najdlhšia rieka SA, Orinoco-Caroni, Amazon – najdhšia a najmohutnejšia rieka sveta, splavná aj pre námorné lode, najväčie povodie (7 050 000 km²), najväčší prietok (110 000 m³.s^-1), najväčšia delta (100 000 km²) + najväčší riečny ostrov Marajó (48 000 km²), Sao Francisco, Uruguay, Paraná)

• Veľké kanadské jazerá (najväčšie Horné, Hurónske, Michiganské, Erijské, Ontário) – najväčšia sladkovodná plocha na svete (245 000 km²) 
• Winnipegské, Veľké jazero otrokov, Veľké medvedie jazero
• Veľké soľné jazero
• Maracaibo – najväčšie jazero JA, slané, Titicaca – najväčšie sladkovodné jazero JA, najvyššie položené splavné jazero sveta                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                           Angelov vodopád (najvyšší, 979 m, Venezuela), Niagarské (najmohutnejšie, Erijské-Ontário), Iguacu (najväčší vodopádový systém – 275 kaskád, 72 m)

TYPY KRAJÍN

1. vysokohorský
2. polárny (arktické ostrovy, Grónsko, SZ Aljašky)
3. tundry, lesotundry (Mackenzie až V pobrežie Labrador, Ohňová zem)
4. ihličnaté lesy a tajgy (pobrežie Aljašského zálivu, rieka Athabaska až Nové Škótsko)
5. zmiešané lesy (oblasť Kanadský jazier)
6. stepi, lesostepi (stredná časť SA - prérie, južná časť JA – pampy, oblasť Mexického zálivu)
7. púšte, polopúšte (Mohavská, Gilská, Atacama)
8. savany (Mexiko, Kuba, Južná Amerika)

 

SPOJENÉ ŠTÁTY AMERICKÉ 

-rozloha 9 529063 km² (4. miesto vo svete)

-prezidentská republika, najvyšší zákonodárny orgán-Kongres (skladá sa z 2 komôr Snemovňa reprezentantov+Senát)

-federatívna republika (50 štátov+federálne územie hlavného mesta), najľudnatejší-Kalifornia, najväčší Texas (okrem Aljašky a Havaja)

OBYVATEĽSTVO

-335 mil. (3. miesto)

– nerovnomerné (najviac: atlantické a pacifické pobrežie, jazerná oblasť, najmenej – horské západné štáty)

-urbanizácia 75% (stredoatlantické štáty+Kalifornia – 90%)

-národnostná štruktúra:

-60% belosi (potomkovia Európanov – hlavne Angličania, Íri)

-19% Hispánci (imigranti a ich potomkovia z Latinskej Ameriky – hlavne Mexikánci), hlavná koncentrácia: od Kalifornie po Texas, veľké mestá na atlantickom pobreží – obývajú rozsiahle chudobné štvrte a spôsobujú vážne sociálne problémy, ich počet narastá

-12% černosi (potomkovia otrokov z Afriky), hlavná koncentrácia: štáty býv. plantážnického Juhu (=býv. otrokárske štáty), veľké mestá na severe (migrácia za prácou) – obývajú rozsiahle černošské štvrte, vyššia nezamestnanosť, zločinnosť, negramotnosť, rovnoprávni (ich postavenie je ovplyvňované rasistickými prežitkami)

-3% Aziati – hlavná koncentrácia: Kalifornia, vytvárajú národnostne homogénne štvrte, udržiavajú pôvodné zvyky a kultúru

-1% pôvodné obyvateľstvo – Indiáni, hlavná koncentrácia: Z USA, Oklahoma, výrazný prírastok (od 60. rokov),  ¼ žije v rezerváciách, Inuiti a Aleuťania na Aljaške

-náboženská štruktúra:

- 35% protestanti (hlavne baptisti, metodisti, luteráni, mormoni, presbyteriáni), 22% rímskokatolíci, 3% pravoslávni,

- 2% judaizmus, 1% islam, 1% budhizmus

- vzhľadom na absolútnu náboženskú slobodu stovky ďalších cirkví a sekt

- 20% bez vyznania

 SÍDLA

-viac ako 170 miest a 270 aglomerácií nad 100 tis. obyv.

-hlavné mesto Washington (690 tis., aglom. 6,4 mil.) – administratívne na území žiadneho štátu (White House – sídlo prezidenta, Capitol-sídlo Kongresu, Pentagon – centrum ozbrojených síl)

-najväčšie New York (8,8 mil., aglom. 20 mil.) – 5 historických  štvrtí: Manhattan (severná časť Harlem - bývalé černošské ghetto, južná časť Wall Street – svetová burza, štvrte Little Italy, Chinatown, Soho), Queens, Bronx, Richmond, Brooklyn, sídlo OSN

-Los Angeles (3,8 mil.), Chicago (2,7), Houston (2,3), Philadelphia (1,6) – jedno z najstarších miest, Phoenix (1,6), San Antonio (1,5) San Diego (1,3), Dallas (1,3)

HOSPODÁRSTVO

-ekonomická veľmoc sveta

 

-poľnohospdárstvo:

a. živočíšna výroba-patrí k najproduktívnejším na svete (hovädzí dobytok, ošípané, hydina, rybolov, Aljaška-soby, kožušinová zver)

b. rastlinná výroba

-kukuričné pásmo (Centrálne roviny) – kukurica (1.miesto vo svete), sója, pšenica

-pšeničné pásmo (Veľké prérie) – pšenica, ovos, zemiaky, cukrová repa

-bavlníkové pásmo (Florida, J USA) – tabak, citrusy, podzemnica olejná

-východné a západné pobrežie (malé farmy) – ovocie, zelenina

-priemysel:

-hlavné koncentrácie: SV USA, oblasť Veľkých jazier (manufacturing belt – Chicago, Milwaukee, Detroit, Cleveland, Pittsburgh), J pacifického pobrežia, JZ pobrežie Mexického zálivu

a. hutnícky (Pittsburgh, Chicago, Cleveland)

b. chemický-petrochémia (Mexický záliv)

c. strojársky – automobilový (Detroit - Pontiac, Chevrolet, Ford, Chrysler, Cadillac), letecký (Chicago - Boeing), kozmický (Chicago, Houston-sídlo NASA, Los Angeles)

d. elektronický a elektrotechnický (SV, Silicon Valley v Kalifornii - San José)

e. potravinársky (Pepsi Cola, Coca Cola)

f. textilný

g. drevospracujúci (Aljaška, Washington, Oregon, Michigan, Wisconsin)

h. filmový (Los Angeles)

-doprava:

-všetky druhy

-letecká (najväčšie letiská sveta – Atlanta, Chicago-O´Hara, Dallas-Forth Worth, Los Angeles)

-cestovný ruch:

-množstvo atraktivít, perfektné služby, kvalitná infraštruktúra (80 mil. turistov/rok)

-NP – Yellowston-najstarší vo svete (r.1872), Yosemite, Sequoia, Grand Canyon

-prírodné krásy – Niagarské vodopády

-Miami – najväčšie rekreačné stredisko USA

-New York – Socha slobody

-Las Vegas

KANADA

-rozloha: 9 970 610 km² (2. miesto vo svete)

-kráľovstvo, člen Commonwealthu, federácia (10 provincií + 3 teritóriá)

OBYVATEĽSTVO

-37 mil. obyv.

-nerovnomerné (3/4 obyv. v Ontariu a Quebecu)

-angličtina, francúzština

-národnostná štruktúra:

-70% belosi - Anglokanaďania (Angličania, Škóti, Íri)

                     Frankokanaďania (väčšina v Quebecu – separatistické tendencie za odtrhnutie)

-20% Aziati

-4% Afričania

-5% pôvodné obyvateľstvo (Indiáni, Inuiti)

-náboženská štruktúra:

-50% rímskokatolíci, viac ako 30 % protestanti

SÍDLA

-hlavné mesto Ottawa (1 mil, 4. miesto)

-najväčšie Toronto (2,8 mil.), Montreal (1,8), Calgary (1,3), Winnipeg, Vancouver

HOSPODÁRSTVO

-priemyselno-poľnohospodársky štát (patrí k najvyspelejším na svete)

 

-poľnohospodárstvo:

-rastlinná výroba – „svetová obilnica“ (pšenica, kukurica, jačmeň, ovos), olejniny, ovocie, zelenina, zemiaky, cukrová repa

-živočíšna výroba – hovädzí dobytok, ošípané, kožušinová zver, rybolov

-priemysel:

a. ťažobný (železná ruda, ropa a zemný plyn, urán, nikel, zinok, molybdén, platina)

b. hutnícky

c. strojársky (Montreal, Toronto - automobily, lietadlá, lode)

d. elektrotechnický

e. drevospracujúci – ťažba dreva (3. miesto vo svete) + výroba papiera a celulózy (1. miesto vo svete)

f. chemický (Edmonton, Vancouver)

g. potravinársky (mäso, mlieko, ryby, múka)

STREDOAMERICKÉ ŠTÁTY

-republiky

-mestici (90% - Honduras, Salvador), Indiáni-Mayovia (Guatemala, Belize, Honduras), kreoli, černosi, Európania, Ázijci

-španielčina, indiánske jazyky

-katolíci

-chudobné štáty, občianske nepokoje (hlavná prekážka k mieru a stabilite)

-založené na poľnohospodárstve (káva, bavlna, cukrová trstina, banány, cirok, tabak) a ťažobnom priemysle (farebné kovy, drevo)

MEXIKO

-federatívna republika (31 štátov+federálny dištrikt hlavného mesta)

-130 mil. (2. miesto v Latinskej Amerike)

-mestici, Indiáni (Aztékovia – poľnohospodári, Mexická plošina, Mayovia – Yucatán), belosi

-hlavné mesto Ciudad de México (9,5 mil., agl. 20 mil.), Guadalajara, Monterrey, Puebla

-nedostatok kvalitnej pôdy, kukurica, fazuľa, káva, kakao, banány, chov dobytka

-ťažobný (ropa a zemný plyn - Mexický záliv, striebro - 1. miesto vo svete), hutnícky

-Acapulco (kúpeľné mesto), Puerto Vallarta (pláže), Yucatán (pyramídy)

GUATEMALA (hl. mesto Guatemala)

BELIZE (hl. mesto Belmopan)

-býv. Britský Honduras

-kráľovstvo, člen Commonwealthu

-angličtina, protestanti

-najrozsiahlejší krasový systém v Strednej Amerike

SALVADOR (hl. mesto San Salvador)

-najmenší a najhustejšie osídlený štát pevniny (21 393 km², 230 ob./km²)

HONDURAS (hl. mesto Tegucigalpa)

NIKARAGUA (hl. mesto Managua)

KOSTARIKA (hl. mesto San José)

-90% belosi

-pomerne vysoká životná úroveň

-odohráva sa tu časť deja románu a  filmu Jurský park

PANAMA (hl. mesto Panama)

-územím prechádza strategický dôležitý Panamský prieplav

 

KARIBSKÁ OBLASŤ

-6 republík (Kuba, Haiti, Dominikánska rep., Dominika, Trinidad a Tobago, Barbados) + kráľovstvá (v rámci Commonwealthu)

-černosi (Haiti 95%), mulati (Kuba, Dominikánska rep.), Európania

-protestanti, katolíci - Sv. Lucia 90%, Dominika 77%, Grenada 60%

-angličtina, španielčina (Kuba, Dominikánska rep.), francúzština (Haiti), kreolské jazyky (napr. jamajská angličtina)

-cukrová trstina, citrusy, banány, káva, kakao, bavlník

-cestovný ruch (Bahamy, Barbados, Kuba, Dominikánska rep.)

1. BAHAMY (Nassau)

-30 obývaných + viac ako 700 neobývaných ostrovov

-sídlo finančných magnátov a špekulantov (liberálna daňová politika), kriminalita, obchod s drogami a zbraňami

Malé Antily

1. ANTIGUA A BARBUDA (St. John´s)

2. SVÄTÝ KRIŠTOF A NEVIS (Basseterre)

3. SVÄTÁ LUCIA (Castries)

4. GRENADA (St. George´s)

5. BARBADOS (Bridgetown)

6. DOMINIKA (Roseau)

7. SVÄTÝ VINCENT A GRENADÍNY (Kingstown - najstaršia botanická záhrada od r. 1765)

8. TRINIDAD A TOBAGO (Port of Spain)

-40% Indovia, 24% hinduizmus

Veľké Antily

1. DOMINIKÁNSKA REPUBLIKA (Santo Domingo)

2. HAITI (Port-au Prince)

-najstarší samostatný štát Latinskej Ameriky (od r. 1804)

-najchudobnejšia krajina Z pologule

-krajina voodoo (vyznáva 70%)

3. JAMAJKA (Kingston)

-krajina regeae

-kriminalita, obchod s drogami, organizovaný zločin

4. KUBA

-ostrovný štát (1. miesto v Karibiku)

-socialistická republika

-56% bez vyznania, 36% katolíci

-La Habana, Guantanámo (vojenská námorná základňa USA)

-ekonomická kríza, migrácia do USA (700 tis. v emigrácii v Miami, Florida)

JUŽNÁ AMERIKA 

-12 republík (Bolívia, Paraguaj - vnútrozemské) + francúzske územie Francúzska Guyana, britské územie Falklandy (=Malvíny)

-najväčšie a najľudnatejšie: Brazília (8,5 mil. km², 220 mil.), Argentína (2,8 mil. km², 47 mil.), najmenší: Surinam

-nerovnomerné (najviac JV pobrežie, východobrazílske plantáže, najmenej tropické vnútrozemie, vysokohorské oblasti)

-belosi (Argentína-90%, Uruguaj-86%), mestici (Chile-92%, Paraguaj-91%), Indiáni (horské štáty -Bolívia-43%, Peru-41%), černosi

-katolíci

-španielčina, portugalčina (Brazília), holandčina (Surinam), angličtina (Guyana, Falklandy), francúzština (Francúzska Guyana)

-najrozvinutejšie - Brazília, Argentína, Kolumbia, najchudobnejšie - Surinam, Guyana, Paraguaj

GUYANSKÁ OBLASŤ

-riedko osídlená (najviac - pobrežie)

-Indovia (Guyana-51%, Surinam-34%), černosi (Guyana-32%)

-hinduizmus, protestanti

GUYANA (hl. mesto Georgetown)

SURINAM (hl. mesto Paramaribo)

-býv. Holandská Guyana

-bauxit

-96% územia pokrývajú lesy (patrí k najhustejšie zalesneným krajinám sveta)

BRAZÍLIA 

-federácia (26 štátov+federatívny dištrikt s hlavným mestom)

-belosi 50%, mulati 40%,  černosi 8%

-50% žije na hranici existenčného minima, negramotnosť 20%, v oblasti Mato Grosso trpí 60% detí podvýživou

-hlavné Brasilia

-najväčšie Sao Paulo (12,4 mil.), Rio de Janeiro (6,7 mil.) – býv. hlavné mesto, jedno z najkrajších miest na svete, Salvador, Belo Horizonte, Fortaleza

-káva (1. miesto vo svete), kakao (pokles produkcie), cukrová trstina, bavlna, ryža

-veľké zásoby nerastných surovín (železná ruda, ropa, bauxit, ...)

-najväčšia koncentrácia priemyslu: trojuholník Sao Paulo, Rio de Janeiro, Belo Horizonte (hutnícky, strojársky, chemický), najmenej využívané územie Amazónia

-všetky druhy dopravy (riečna - Amazónia)

-cestovný ruch: Copacabana – pláže, Rio de Janeiro – socha Ježiša, festivaly, karnevaly (oficiálny tanec samba)

-krajina je cieľom sexturistov (1 milión detí a mladistvých je nútených k prostitúcii)

 

ANDSKÉ ŠTÁTY 

1. VENEZUELA (hl. mesto Caracas)

-ropa

2. KOLUMBIA (hl. mesto Bogota)

-káva (2. m. vo svete)

-v minulosti rast moci narkomafie a ozbrojených povstaleckých hnutí (od 80. rokov)

3. EKVÁDOR (hl. mesto Quito – 1,6 mil. obyv. – na rovníku vo výške 2850 m)

-najväčšie mesto Guayaquil (gvajakil) – 2,2 mil. obyv.

-kakao, banány (popredný vývozca - 1. miesto vo svete)

4. BOLÍVIA (hl. mesto Sucre, sídlo vlády La Paz – 2. najväčšie mesto, najvyššie položené hlavné mesto 3640 m)

-najväčšie mesto Santa Cruz

5. PERU (hl. mesto Lima)

-Cuzco (kusko) – kedysi hlavné mesto ríše Inkov (3480 m), Machu Picchu = Stratené mesto Inkov (2430 m)

-rybolov

-železničná doprava (prekonáva veľké výškové rozdiely, železnica Lima-Huancavelica (uankavelika) dosiahne výšku 4816 m – najvyššie položenáželeznica na svete)

6. CHILE (hl. mesto Santiago de Chile)

-liadok (S púšte Atacama, 1. miesto vo svete)

LAPLATSKÉ ŠTÁTY 

ARGENTÍNA

-federácia

-Buenos Aires (hl. mesto), Cordoba, Rosario

-priemyselno-poľnohospodársky štát

-úrodné pampy (svetová obilnica-pšenica), dobytkárska veľmoc (vývoz mäsa a koží – 1. miesto vo svete)

-ropa, uhlie, železná ruda, farebné a vzácne kovy

-strojársky, chemický

- hrozno a víno (1. miesto v Lat. Amerike)

URUGUAJ (hl. mesto Montevideo)

PARAGUAJ (hl. mesto Asunción)

-vodné elektrárne (99%) - Itaipú