Michal Dominik

POLOHA A ROZLOHA

Eurázia - kontinent tvorený 2 svetadielmi - Európa+Ázia (54 mil. km²), Európa - 2. najmenší svetadiel (10,5 mil. km²)

Hranica medzi Európou a Áziou - východné úpätie pohoria Ural, rieka Emba, Kaspické more, nížina S od Kaukazu, Azovské more, Kerčský prieliv, Čierne more, úžiny Bospor a Dardanely

- veľmi výhodná poloha na S pologuli, väčšina územia leží v miernom pásme

- obmýva ju Atlantický a Severný ľadový oceán

- najviac rozčlenené pobrežie (oceánmi, moriami a zálivmi) zo všetkých svetadielov (1/3 rozlohy pripadá na polostrovy a ostrovy)

-polostrovy: Kanin, Kola, Jutský, Škandinávsky, Pyrenejský, Apeninský, Balkánsky, Krym, ostrovy: Britské ostrovy, Island, Sicília, Sardínia, Korzika, Kréta

-väčšina európskych štátov má prímorskú polohu

POVRCH

-priemerná nadmorská výška – 340 m (najmenšia zo svetadielov)

-nížiny do 200 m n. m zaberajú viac ako 1/2 rozlohy Európy

-najrozsiahlejšia – Východoeurópska nížina (takmer celá V Európa po Ural)

- pozdĺž pobrežia Baltského a Severného mora, menšie v strednej a JV Európe pozdĺž rieky Dunaj

-preliačiny (najväčšie pri Kaspickom mori, v Holandsku)

-najvyššie pohoria – Alpy, Karpaty, Pyreneje, Apeniny, Dináre, Stará planina, Škandinávske vrchy

-Alpy (Mont Blanc, 4807 m – najvyšší vrch Európy) – od Stredozemného mora k strednému toku Dunaja

-pohoria – väčšinou vrásové a kryhové,

-niektoré sopečné – činné sopky Taliansko, najviac na Islande (vyše 20)

-Etna  (3340 m n. m.) – najvyššia a najaktívnejšia sopka v Európe

-reliéf ovplyvnilo aj zaľadnenie – zo S Európy sa rozšíril pevninský ľadovec, vo vysokých pohoriach vznikli horské ľadovce (Alpy, Pyreneje, Karpaty)

-pozostatky zaľadnenia – jazerá, fjordy (morské zálivy – Sognefjord – 200 km dlhý)

PODNEBIE A POČASIE

Činitele, ktoré zapríčiňujú rozdiely v podnebí v Európe:

• geografická šírka, vzdialenosť od oceánu, teplý Golfský prúd, západné vetry, rozloženie horských pásem a ich smer voči prevládajúcim vetrom, nadmorská výška

Podnebné pásma na území Európy (vzhľadom na geografickú šírku):

1. studené – najsevernejšie časti+arktické ostrovy (dlhé mrazivé zimy, krátke studené letá, málo zrážok-vo forme snehu)
2. mierne – prevažná časť Európy (od 40° s. š po severnú polárnu kružnicu, na Škandinávskom polostrove severnejšie)
   • vplyv AO a západné vetry – podľa vzdialenosti od AO 3 podnebné oblasti:
     1. oceánska (Britské ostrovy, Z Európa, Z Škandinávskeho polostrova) – dostatok zrážok počas celého roka, mierna zima, mierne leto, vplyv Golfského prúdu
     2. prechodná (V severnej Európy, stredná, JV a časť V Európy) – S – chladnejšie podnebie, menej zrážok, stred – teplé letá, viac zrážok, v zime sneh, teploty pod 0°C, nížiny v povodí Dunaja – teplejšie a suchšie
     3. pevninová (najvýchodnejšia časť Európy) – teplé až horúce a suché letá, mrazivé zimy so snehom, nížina pri Kaspickom mori . najsuchšia oblasť v Európe

3. subtropické – J Európa-oblasti pri Stredozemnom mori – teplé a suché letá, daždivé zimy

Vo vyšších pohoriach sa podnebie mení s nadmorskou výškou, veľké rozdiely v množstve zrážok na náveternej a záveternej strane pohorí.

Počasie je veľmi premenlivé najmä v miernom pásme, mení sa striedaním štyroch ročných období, zmeny prinášajú vzduchové hmoty – spôsobujú striedanien teplého a chladného, suchého a vlhkého počasia

VODSTVO

-dobre vyvinutá riečna sieť

-4/5 povrchu odvodňujú rieky do AO a SĽO, 1/5 pripadá na povodie Kaspického mora (bezodtoková oblasť) – Volga-najdlhšia rieky Európy

-Dunaj – 2. najdlhšia a najvodnatejšia rieka Európy (pramení v Nemecku-Schwarzwald, ústi do Čierneho mora)

-Pečora, Severná Dvina, Rýn, Rhôna, Dneper, Pád, Visla

-západoeurópske rieky – menšie výkyvy prietokov (oblasť s oceánskym podnebím)

-rieky na nížinách a v nižších pohoriach (napr. Visla, Dneper) -  najviac vody na jar (topenie snehu)

-rieky, ktoré pramenia v najvyšších pohoriach – najviac vody začiatkom leta (topenie ľadovca)

-Dunaj – najviac vody začiatkom leta (alpské prítoky) – časté povodne

-prieplavy – najviac v Z, Strednej a V Európe, spolu s riekami tvoria súvislé vodné cesty (doprava nákladov) – najdlhšia európska vodná cesta Rýn-Mohan-Dunaj (3500 km), ktorá spája Severné a Čierne more

-priehrady a vodné elektrárne (na Dunaji, Volge, alpských riekach, ...)

-znečistenie riek – najviac Rýn, Labe, Odra, Seina, Dunaj (zlepšenie stavaním čističiek odpadových vôd)

-zásoby podzemných vôd – v krasových oblastiach (vápence), na nížinách (napr. Žitný ostrov)

-jazerá – väčšina ľadovcového pôvodu (S Európa, vysoké pohoria), najväčšie Ladožské jazero

PÔDY, RASTLINSTVO A ŽIVOČÍŠSTVO

-rôzny typy prírodných krajín (pásmovité usporiadanie)

-studené pásmo (ostrovy v SĽO-Špicbergy, Zem Františka Jozefa, Nová Zem)

            P: trvalo zaľadnené územie

R: riedke porasty machov a lišajníkov

Ž: ľadový medveď, polárna líška, mrož

-tundra (Island, S Škandinávskeho polostrova, Kola, pobrežie Barentsovho mora po S Ural)

P: trvalo zamrznuté pôdy

R: machy, lišajníky, trávy a byliny, zakrpatené vŕby a brezy

Ž: ľadový medveď, polárna líška, zajac, lumík, sob, los, sova snežná, tuleň

-tajga (pásmo ihličnatých lesov)

P: podzoly

R: smreky, smrekovce, miestami jedle a brezy, borovice (veľké zásoby dreva)

Ž: medveď hnedý, vlk, rys, líška, los, kuna, hlucháň, chov a lov kožušinových zvierat

-pásmo zmiešaných a listnatých lesov - kultúrna krajina (polia, lúky, sady, vinohrady, záhrady)

P: kambizeme

R: dub, buk, jaseň, javor, hrab, borovica

Ž: jeleň, srnec, diviak, vtáky

-lesostepné a stepné pásmo (J Východoeurópskej nížiny)

P: černozeme

R: trávnaté porasty, kultúrna step – poľnohospodárstvo

Ž: hlodavce (syseľ, škrečok, svišť), jarabica, prepelica

-polopúšte (pobrežie Kaspického mora)

P: neúrodné

R+Ž: chudobné

-subtropické pásmo (pobrežie Stredozemného mora)

R: vždyzelené suchomilné druhy, korkový dub, borovica, krovinaté porasty (vavrín, myrta, pistácia)

Ž: obojživelníky, plazy, hmyz, makak magot (okolie Gibraltárskeho prielivu)

-vyššie pohoria – výškové stupne:

listnaté a zmiešané lesy

ihličnaté lesy

kosodrevina

horské lúky

mrazová púšť

sneh a ľad

OBYVATEĽSTVO

-je výsledkom dlhodobého zložitého vývoja

-2.-6.st. – najväčšie sťahovanie národov (aj Slovania)

-do 18.st. – pomalý rast počtu obyvateľov (sťahovanie, vojny, epidémie)

-19.-20.st. – sťahovanie z Európy do Ameriky a Austrálie (70 mil. ľudí)

-po 2. svetovej vojne – sťahovanie v rámci Európy – z J, JV a V do Z,S Európy (práca, lepšie životné podmienky)

                                   - utečenci z Ázie a Afriky (30 mil. prisťahovalcov)

-750 mil. obyvateľov (r. 2000) – 4. miesto (po Ázii, Amerike a Afrike) – nízky prirodzený prírastok až úbytok (napr. Maďarsko, Bulharsko, Rusko, Ukrajina, Bielorusko)

-hustota zaľudnenia (70 obyv/km²) – 2. miesto po Ázii

-najhustejšie – pásmo okolo 50^o s.š. (200-500 obyv/km²)

-priemerná dĺžka života – 70 rokov

-biela rasa, prisťahovalci z Ázie a Afriky – žltá a čierna rasa

-50 národov (Rusi – 140 mil., Nemci – 85 mil., Francúzi -59 mil., Taliani – 57 mil., Angličania – 50 mil.)

-indoeurópske národy:

-Slovania (Rusi, Ukrajinci, Poliaci, Česi, Slováci, Srbi, Bulhari, ...) – V,JV, stredná Európa

-Germáni (Nemci, Angličania, ...) – Z, S, stredná Európa

-Románi (Taliani, Francúzi, Španieli, Rumuni, ...) – Z, J, JV Európa

-Ugrofíni (Maďari, Fíni, Estónci, Laponci)

-ostatné (Turci, Baskovia, Tatári, Baškirci, ...)

-kresťanstvo:

            -rímskokatolíci – J,Z (Francúzsko, Írsko), stredná Európa

            -pravoslávni – JV, V Európa

-protestanti – S,Z Európa

-islam (na Balkáne)

SÍDLA

-75% obyvateľstva žije v mestách

-viac ako 50 veľkomiest s počtom obyvateľov nad 1 milión

-aglomerácie – Paríž – 9mil, Moskva – 12 mil., Londýn – 11-12 mil., Petrohrad-5 mil., Madrid-56 mil., Neapol, Berlín, Atény, Barcelona, Rím

STREDNÁ EURÓPA

POVRCH

-rozmanitý, S+J-nížiny, stred – pohoria (Česká vysočina, Karpaty), JZ - Alpy (najvyššie),

-nížiny a zníženiny – priechodné (dôležité cesty a železnice), dávno osídlené

PODNEBIE

-prechodné medzi oceánskym a pevninským

-dostatok zrážok

VODSTVO

-rieky – vodnaté (plavba)

-S - Labe, Odra, Visla, J-Dunaj, Tisa

-jazerá (rekreácia)

PÔDY

-nížiny a kotliny - úrodné pôdy (poľnohospodársky využívané)

-lesy (1/4 rozlohy)

OBYVATEĽSTVO

-162 mil. (r. 2000), väčšina žije v mestách, pracuje v priemysle a službách

-hustota zaľudnenia 159 obyv./km²

-Slovania, Germáni, Ugrofíni

HOSPODÁRSTVO

-živočíšna výroba – hovädzí dobytok, ošípané

-rastlinná výroba – obilniny, zemiaky, cukrová repa

-nerastné suroviny – čierne a hnedé uhlie (Nemecko, Poľsko, ČR), farebné kovy, síra a soľ (Poľsko), bauxit (Maďarsko)

-strojárstvo

-najvyspelejšie Nemecko, Švajčiarsko, Rakúsko

ČESKÁ REPUBLIKA

-3 historické územia (Čechy, Morava, Sliezsko)

POVRCH

-Česká vysočina (Čechy, Z+S Morava)

-Dyjsko-svratecký úval – Moravská brána oddeľuje Českú vysočinu od Karpát

-Polabská nížina

-stred – pahorkatiny a vrchoviny

-hornatiny na hraniciach (Krkonoše, Krušné hory, Český les, Šumava, Jeseníky, Moravskosliezske Beskydy)

PODNEBIE

-mierne zimy, chladné letá (vplyv oceánskeho podnebia)

-najviac zrážok v pohoriach, najmenej SZ od Prahy, juhomoravské úvaly

VODSTVO

-najdlhšie Labe, Vltava (splavné)

-Morava, Odra

-priehrady (najviac na Vltave)

-bohaté zásoby podzemných vôd

PÔDY

-orná pôda 2/5 územia

-černozeme a hnedozeme (Polabie, moravské úvaly)

-lesy 1/3 rozlohy

ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

-najviac znečistené – Podkrušnohorské panvy, Praha, Ostravsko

- 4NP (Krkonošský, Šumava, Podyjí, České Švajčiarsko)

OBYVATEĽSTVO

-nerovnomerne rozmiestnené, najvyššia hustota-priemysalné oblasti

-väčšina v mestách, pracuje v službách a priemysle

-Česi 94%, Slováci – 180 tisíc

SÍDLA

-hlavné mesto Praha (1,2 mil.) – politické, kultúrne, hospodárske stredisko, patrí k najstarším a najkrajším mestám Európy, historické pamiatky, Brno (400 tis.) – metropola Moravy, medinárodné veľtrhy a výstavy

- Ostrava, Olomouc, Plzeň, Liberec, Ústí nad Labem, Hradec Králové, Pardubice, České Budějovice

HOSPODÁRSTVO

-obilniny, cukrová repa, ovocie, zelenina, krmoviny, ľan, vinič, chmeľ

-hovädzí dobytok, ošípané, rybolov (juhočeské rybníky)

-rozvinutý (oblasti: stredočeská, severočeská, moravská)

- nerastné suroviny – hnedé uhlie (SZ Čechy), čierne uhlie (Ostravsko), výroba elektrickej energie (tepelné, jadrové – Dukovany, Temelín, vodné – najviac na Vltave)

-hutníctvo (Ostravsko), strojárstvo (Praha, Plzeň, Brno), potravinárstvo (na vývoz cukor, pivo)

-chemický, textilný,  výroba skla a porcelánu (Karlovy Vary)

-železničná, cestná (diaľnica Praha-Bratislava)

-Praha, Český Krumlov

-kúpeľné mestá (Karlovy Vary)

-hrady, zámky, prírodné zvláštnosti (Moravský kras – priepasť Macocha, Český ráj

-Šumava

POĽSKO

-výhodná, S – Baltské more (málo členité pobrežie)

-nížiny – Veľkopoľská, Mazovská, pahorkatiny - Pomoranská a Mazúrska jazerná pahorkatina, J – Malopoľská vrchovina, Tatry (Rysy 2499 m)

-prechodné medzi oceánskym a vnútrozemským, najviac zrážok v pohoriach

-Visla, Odra (splavné, pospájané prieplavmi)

-jazerá (rybolov, rekreácia, doprava)

-piesočnaté pôdy (menej úrodné), borovicové lesy

-NP - Tatranský, Bielovežský, ...

-ŽP - priemysel

-nerovnomerne rozmiestnené (najviac J, JZ), najviac pracuje v službách a priemysle, aj poľnohospodárstve

-Poliaci, poľština, rímskokatolícke

-hlavné Varšava (2,2 mil.) – najväčšie, politické, kultúrne a priemyselné stredisko, Lodž, Katowice, Krakow, Wroclaw, Poznaň

-Zakopané (turistické a športové stredisko), Czestochowa (pútnické miesto)

-obilniny (raž – 1. miesto vo svete), zemiaky, cukrová repa

-dobytok, ošípané, rybolov

-J – čierne uhlie, hnedé uhlie, farebné kovy, kamenná soľ, síra

-strojársky, hutnícky, chemický, textilný (Lodž), potravinársky (cukrovary)

-priemyselné oblasti (Horné a Dolné Sliezsko)

-železničná a námorná doprava (náklady) – prístavy Štetín, Gdansk, Gdynia

MAĎARSKO

-vnútrozemský štát

-nížiny – najrozsiahlejšia Veľká dunajská kotlina, Malá dunajská kotlina

-pohoria – Bakonský les, Mátra

-vnútrozemské, množstvo zrážok ubúda od JZ na SV (suchá step-pusta)

-Dunaj, Tisa

-zavlažovacie kanály v suchých oblastiach (najviac v povodí Tisy)

-Balaton (cestovný ruch)

-teplé minerálne pramene (liečivé kúpele)

-černozeme, menej lesov

-NP - stepná krajina Hortobágy, Bukové vrchy, Aggtelek – jaskyňa Baradla-najvyšší stalagmit na svete-25 m

-klesá

-Maďari, maďarčina, katolíci, kalvinisti

-hlavné mesto Budapešť (2 mil.) – najväčšie, politické, kultúrne, priemyselné a kúpeľné stredisko, Debrecín, Miskolc, Szeged, Pécs, Györ

-pšenica, kukurica, slnečnica, cukrová repa, zelenina, ovocie, vinič

-ošípané, dobytok, hydina

-bauxit (výroba hliníka, vývoz do SR), hnedé uhlie (tepelné), jadrová – Paks

-strojársky, hutnícky, chemický, potravinársky

-železničná, cestná

RAKÚSKO

-vnútrozemský štát

-Alpy – ¾ rozlohy, najvyššie Vysoké Taury (Großglockner, 3797 m)

-Z-vplyv AO, SV-menej zrážok, pohoria – studené, dostatok zrážok

-rieky (dostatok vody, výroba elektriny)

-mnoho jazier v Alpách

-pôdy (najúrodnejšie v rovinách a pahorkatinách na SV, V, pozdĺž Dunaja)

-výrazná ochrana prírody a ŽP

-spolková republika (9 spolkových krajín), neutrálny štát, člen EÚ

-rozmiestnené nerovnomerne (najviac pozdĺž Dunaja)

-Rakúšania, nemčina, rímskokatolíci

-1/2 v mestách, najviac pracuje v službách, priemysle

-hlavné mesto Viedeň (1,6 mil.) – najväčšie, kultúrne, priemyselné a obchodné stredisko, európska dopravná križovatka, sídlo medzinárodných organizácií, Graz, Linz, Salzburg – pamiatky, festivaly, Innsbruck – stredisko turistiky, rekreácie, športu

-pšenica, jačmeň, cukrová repa, vinič, raž, zemiaky

-dobytok na mlieko (alpské pasienky)

-nerastné suroviny (železná ruda, kamenná soľ, magnezit)

-strojársky, hutnícky, chemický, spracovanie dreva, výroba papiera

- dôležitá dopravná poloha (Dunaj, medzištátne trasy – cesty, železnice, letecké linky)

-Alpy prekonávajú cesty a železnice (tunely, horské priesmyky)

-riečny prístav Viedeň, najväčší Linz

-vodné elektrárne, nie sú jadrové

–Viedeň, alpské strediská – vysoká úroveň služieb

ŠVAJČIARSKO

-menší európsky štát, vnútrozemský

-najhornatejší v Európe, bez nížin

-3 celky: Alpy (3/5 územia), Švajčiarska plošina, Švjačiarska Jura

-vplyv Atlantického oceánu, dostatok zrážok

-nad snežnou čiarou oblasti trvalej snehovej pokrývky a ľadovcov

-J,JZ – najteplekší

-Rýn (lodná doprava, spojenie s kmorom), prítok Aare

-pramení tu Rhôna (ľadovcová rieka)

-veľký spád (vodné elektrárne)

-jazerá (vyše 2000) – Bodamské a Ženevské

-najúrodnejšie pôdy – Švajčiarska plošina

-lesy zákonom chránené, drevo sa dováža

-neutrálny štát, spolková republika (26 kantónov)

-nemčina, francúzština, taliančina, retorománčina

-hlavné mesto Bern

-najväčšie Zürich – sídlo bánk, medzinárodného obchodu, Ženeva – sídlo medzinárodných organizácií (OSN), Bazilej

-dobytok na mlieko – horské lúky, pasienky

-obilniny, zemiaky, cukrová repa, aj ovocie

-takmer žiadne nerastné suroviny

-presné strojárstvo (hodinky, meracie a optické prístroje, počítače, elektronika)

-výroba liekov

-potravinársky (syry - ementál, čokolády - Nestlé)

-patrí k najvyspelejším a najbohatším štátom štátom sveta s vysokou životnou úrovňou

-hustá sieť ciest a železníc – prekonávajú hornatú krajinu, mnoho mostov a dlhých tunelov

-strediská v Alpách (Davod, St. Moritz)

-klimatické kúpele (Lugano, Locarno, ...)

NEMECKO

-výhodná poloha, S-Baltské a Severné more

-patrí medzi veľké štáty Európy

-S-Severonemecká nížina – menej úrodné piesočnaté pôdy

-Stredonemecká vrchovina – pahorkatiny, plošiny, pohoria

-J-Alpy

-JZ-nížina

-Z,S – vplyv Atlantického oceánu

-Porýnie – najteplejšia oblasť

-dostatok zrážok (klesá smerom na SV)

-Rýn, Labe, Dunaj – medzinárodný význam

-spojené prieplavmi – Severomorsko-baltský, Stredonemecký, Rýn-Mohan-Dunaj

-pôvodné druhy (lesy, fauna, flóra) sa zachovali v pohoriach (najmä Alpy)

-veľký počet NP (v Alpách, v Bavorskom lese, pohorí Harz, ...)

-1. miesto v Európe (okrem Ruska)

-takmer národnostne jednotné – Nemci 91%, V – Lužickí Srbi, S – Dáni, Z – Flámi

-prisťahovalci (7 mil.) – zahraniční pracovníci (tzv. gastarbeiteri) – Turci, Kurdi, Srbi, ...

-nízky prirodzený prírastok

-nemčina, kresťanostvo (katolíci, protestanti)

-vysoká hustota zaľudnenia – najviac priemyselné oblasti (300-1000 obyv./km²),

-87% v mestách, pracujú v službách a priemysle (presnosť a spoľahlivosť)

-najväčšie a hlavné mesto Berlín (3,5 mil.) – dopravný uzol, politické a kultúrne centrum

-Hamburg (1,7 mil.) – najväčší námorný a riečny prístav pri Labe, Brémy – prístav, Mníchov – najväčšie mesto Bavorska, Kolín nad Rýnom, Frankfurt nad Mohanom – 2. najväčšie letisko v Európe, Lipsko – veľtrhy, Drážďany

-úrodné pôdy - obilniny, cukrová repa, celé územie (najviac J) – zemiaky, Bavorsko –chmeľ (výroba piva – svetový význam), úrodné teplé nížiny okolo Rýna – vinič, ovocie

-dobytok, ošípané, hydina, rybolov

-jeden z najvyspelejších štátov sveta s vysokou životnou úrovňou,

-najdôležitejšia oblasť – Porúrie, spolu s Porýním – rýnsko-rúrska konurbácia (najväčšia v Európe-12 mmil. Obyv.)  – súvislo osídlená oblasť (dlhá 100 km, široká 20-30 km

-čierne uhlie (Porúrie), hnedé uhlie (V, 1. miesto vo svete), draselná a kamenná soľ, menej ropa a zemný plyn

-tepelné, jadrové (19)

-hutníctvo– Porúrie (Duisburg, Essen, Düsseldorf, Dortmund) - dovoz rúd železa a farebných kovov)

-strojárstvo – lode (Hamburg, Kiel, Rostock), automobily (3. miesto USA, Japonsku), lietadlá

-elektronický a elektrotechnický (Siemens), optické výrobky

-chemický – Porýnie, Porúrie, Sasko, textilný – Bavorsko, potravinársky – celé územie

-hustá sieť kvalitných ciest a diaľnic, moderné železnice, rýchle letecké spoje, vodné cesty (Rýn, Duisburg – najväčší riečny prístav v Európe)

-pobrežie, Alpy, kúpele, historické mestá

ZÁPADNÁ EURÓPA

-výhodná prímorská poloha (rozvoj moreplavby – koloniálne veľmoci Anglicko, Francúzsko, Belgicko a Holandsko, námorného loďstva, obchodu)

-rozmanitý, najmä nížiny, vysočiny - J+V Francúzska, časť Belgicka a S Veľkej Británie

-mierne, vlhké prímorské

-zrážky ubúdajú smerom na V

-rieky – dostatok vody počas roka (doprava, pospájané prieplavmi), alpské rieky vo Francúzsku (výroba elektrického prúdu)

-veľké prístavy

-lúky a pasienky, málo lesov, ¼ plochy orná pôda

-germánska a románska jazyková skupina

-vysoká hustota zaľudnenia (najviac Holandsko, Belgicko, S Francúzsko, J a stred Veľkej Británie)

-prevažná časť v mestách, pracuje v priemysle a službách

-dobytok, ošípané, hydina, rybolov

-obilniny (pšenica, jačmeň, raž), zemiaky, cukrová repa

-čierne uhlie, železná ruda, ropa, zemný plyn, bauxit, urán

-strojársky, chemický, spotrebný, potravinársky priemysel

-hustá sieť ciest a železníc, námorná doprava – Lamanšský prieliv

-prírodné krásy, prímorské a horské strediská, historické pamiatky, múzeá, galérie

BENELUX

-colná a hospodárska únia, vznik po 2. svetovej vojne (Belgicko, Holandsko, Luxembursko)

-malé, najhustejšie zaľudnené v Európe

-výhodná poloha

BELGICKO

-roviny a pahorkatiny, JV – vrchovina Ardeny

-mierne prímorské podnebie, dostatok zrážok

-S-Flámi (5,8 mil.), J-Valóni (4,4 mil.)

-Brusel – priemyselné, obchodné a finančné stredisko, sídlo EÚ, stavba Atómium

-Antverpy - 2. najväčšie mesto, na rieke Schelde, jeden z najväčších prístavov v Európe

-dobré podmienky, ale menší význam

-dobytok

-hutnícky, chemický,

-strojársky – svetová úroveň, textilný – staré tradície (bruselské čipky)

-jadrové elektrárne (viac ako 50% elektrickej energie), zvyšok tepelné

-patrí k najvyspelejším štátom Európy, Flámsko - vyspelejšie

-najhustejšia železničná sieť na svete

-na pobreží rekreačné strediská a kúpele

LUXEMBURSKO

-vnútrozemský štát

-1/3 lesy

-mnoho cudzincov (30%, najmä Portugalci a Taliani)

-železná ruda

-hutníctvo

-patrí k najbohatším štátom na svete, vysoká životná úroveň

-Luxemburg (78 tis.) – sídlo medzinárodných bánk, niektorých orgánov EÚ

HOLANDSKO

-pri ústí Rýna do Severného mora

-nížiny a preliačiny, 40% územia pod úrovňou mora (ochrana hrádzami pred záplavami – krajina bojujúca s morom, polder – vysušený pozemok)

-vysoká hustota zaľudnenia, veľa cudzincov (Turci, Maročania)

-pracujú v službách a priemysle, dožívajú sa vysokého veku (viac než 1000 obyv. má nad sto rokov)

-Amsterdam (1,1 mil.) – brusiarne diamantov, prístav, letisko Schiphol na poldroch, pamiatky

-Rotterdam – najväčší prístav na svete, lodenice, rafinérie ropy

-Haag – sídlo kráľovského dvora, vlády, parlamentu, inštitúcií (Medzinárodný súdny dvor)

-zemný plyn (1. miesto v Európe)

-elektronický a elektrotechnický (Phillips), potravinársky, chemický, strojársky (lode, lietadlá, automobily)

-výroba ocele a hliníka

-konurbácia Randstad Holland (Amsterdam, Rotterdam+okolité sídla, 6 mil. ľudí)

-krmoviny, cukrové repa, zemiaky, zelenina, obilie

-kvetinové polia na poldroch (vývoz rezaných kvetov do celého sveta)

-dobytok

-námorná, riečna, letecká

VEĽKÁ BRITÁNIA

Britské ostrovy – 2 veľké (Veľká Británia, Írsko) a mnoho menších – 2 štáty: Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Írsko

-výhodná ostrovná poloha (námorná veľmoc, 18.-20. st. – najväčšia koloniálna ríša)

-členité pobrežie, od pevniny oddeľuje Lamanšský prieliv (Calaiská úžina -32 km)

-J, JV – nížiny, pahorkatiny, Z,S – nižšie pohoria (najvyšší vrch Ben Nevis, Škótsko)

-oceánske (časté hmly, vetry, oblačnosť a zrážky)

-splavné, pospájané prieplavmi (súvislé vodné cesty)

-najdlhšia rieka Temža (336 km), Severn

-jazerá (ľadovcové, najviac v Škótsku, najväčšie v Severnom Írsku), močiare, rašeliniská

-Angličania, Škóti, Walesania, Íri (odlišné náboženstvo, kultúra, ...)

-mnoho cudzincov

-vysoká hustota zaľudnenia – najviac stredné a JV Anglicko (priemyselné oblasti)

-v službách, priemysle

-4 historické územia (Anglicko, Škótsko-Edinburgh, Wales-Cardiff, Severné Írsko-Belfast)

-Londýn (Temža) – vyše 7 mil. – svetový význam, najväčšie kultúrne, priemyselné, obchodné a finančné stredisko

-medzinárodné letisko (patrí k najväčším na svete), námorný prístav (75 km od ústia Temže do mora)

-historické pamiatky (Westminster, Big Ben, Buckinghamský palác, ...)

-Birmingham, Glasgow, Liverpool, Leeds, Manchester

-málo lesov, menej úrodné pôdy (najúrodnejšie J, JV Anglicko)

-pšenica, jačmeň, zemiaky, krmoviny, cukrová repa, chmeľ

-dobytok, ovce, ošípané, hydina, rybolov

-vyspelý štát sveta, začiatok rozvoja priemyselnej výroby (uhlie, rudy, hutníctvo – pokles)

-priemyselné oblasti – stredné Anglicko (znečistenie ŽP), JZ (Bristolský záliv), V pobrežie

-Severné Írsko – najmenej rozvinutá oblasť (nepokoje od roku 1969 – náboženské rozpory medzi katolíkmi a protestantmi, snaha o pripojenie k Írsku)

-ropa a zemný plyn (Severné more)

-strojársky (automobily, lode, lietadlá) – Birmingham, chemický, textilný – Manchester, Leeds

-automobilová, menej železničná, pobrežná plavba (kabotáž)

-vyspelá letecká a námorná

-železničný dvojtunel pod Lamanšským prielivom

-Londýn, Stonehenge v JZ Anglicku

-národné parky (napr. Snowdonia vo Walese)

-univerzitné mestá (Oxford, Cambridge)

-kúpele, rekreačné strediská

ÍRSKO

-väčšinu ostrova Írsko – zelený ostrov (zeleň lúk a pasienkov)

-rovinaté územie

-vlhké oceánske podnebie

-málo ornej pôdy

-94% Íri – potomkovia Keltov

- v službách, menej v priemysle

-Dublin (1 mil.) – jedno z najkrajších miest Európy

-málo nerastných surovín

-dobytok, ovce

-zemiaky, ľan

-potravinársky, textilný, strojársky priemysel

-patrí k hospodársky najrýchlejšie sa rozvíjajúce štáty

FRANCÚZSKO

-priaznivá poloha (Atlantický oceán, Stredozemné more, Lamanšský prieliv

-Korzika – hornatý ostrov v Stredozemnom mori

-Z - rozľahlé nížiny

-pohoria – najvyššie Alpy a Pyrneje, Centrálny masív, Švajčiarska Jura, Vogézy

-Z (nížiny) – mierne vlhké, pohoria – chladnejšie (viac zrážok)

-pobrežie Stredozemného mora – subtropické

-vodnaté pospájané prieplavmi (Loira, Rhôna, Seina, Garonne)

-najúrodnejšie pôdy – Parížska panva, SZ

-Francúzi, ¾ v mestách, v službách, priemysle

-najvyššia hustota – priemyselné oblasti (Parížska panva)

-3,5 mil. cudzincov

-hlavné mesto Paríž (9,3 mil.) – stredisko priemyslu, dopravný uzol – 2 medzinárodné letiská, riečny prístav, mesto kultúry, umenia, módy, múzeí (Louvre), galérií, moderných stavieb

-Lyon (1,3 mil.), Marseille – najväčší prístav, Le Havre – prístav, Bordeaux

-Štrasburg – sídlo EP

-obilniny (pšenica – najväčší zber v Európe), cukrová repa, krmoviny

-vinič a výroba vína (Burgundsko, Champagne, Bordeaux), ovocie a zelenina

-dobytok, ošípané, hydina, rybolov, chov ústric

-ťažba – železná ruda, urán, bauxit, draselná a kamenná soľ

-jadrové (3/4 elektrickej energie, 2. miesto po USA), vodné (na riekach), tepelné

-Bretónsko – prílivové elektrárne

-vyspelý štaát s poredným postavením vo svete

-S - najdôležitejšia oblasť (prevažná časť priemyslu, ½ obyv., hlavné mesto)

–Lotrinsko, Alsasko

-strojársky(automobily, lietadlá, elektronika a elektrotechnika)

-hutnícky (výroba ocele, hliníka), chemický (dovoz ropy tankermi, ropovodmi)

-textilný, odevný, kožiarsky

-potravinársky

-všetky druhy dopravy, osobitne železničná (najmodernejšia na svete popri Japonsku)

-cestné tunely cez Alpy

-80 mil. turistov ročne,

-Paríž s okolím (kráľovský zámok Versailles, Disneyland), francúzska Riviéra (Azúrové pobrežie), Alpy (Grenoble, Chamonix)

-národné parky, kultúrne a historické pamiatky

-pútnické miesta – Lourdes v Pyrenejách)

MONAKO

-medzi Francúzskom a Talianskom na Azúrovom pobreží

-kniežatstvo, 2. najmenší štát na svete (1,95 km2)

-hlavné mesto Monaco, La Condamine, Monte Carlo

-31 tis. obyv. (väčšinou cudzinci)

SEVERNÁ EURÓPA

=škandinávske štáty

-okrajová, pri Atlantickom oceáne

-3/4 vysočiny – najvyššie Škandinávske vrchy (rozčlenené hlbokými dolinami riek a hlbokými zálivmi – fjordami, najvyššie časti pokrývajú ľadovce

-roviny a pahorkatiny – J Švédsko, Fínsko, Dánsko

-prímorské s dostatkom zrážok – pobrežie Nórska, Dánsko (mierne letá, mierne zimy)

-pevninové – V Nórska, Švédsko, Fínsko

-vplyv teplého Golfského prúdu (Z pobrežie nezamŕza)

-krátke prudké rieky s dostatkom vody (výroba elektrickej energie)

-mnoho jazier (najmä Fínsko)

-úrodné pôdy – Dánsko, J Švédsko, Fínsko, lesy – veľká časť Fínska a Švédska, neúrodná pôdy – Nórsko, Island

-nerovnomerné (najviac – pobrežné oblasti na J, hlavné mestá)

-Germáni (Švédi, Nóri, Dáni, Islanďania), Ugrofíni (Fíni, Laponci)

-pracuje v službách a priemysle

-dobytok, chudobnejšie pasienky – ovce, S- soby, rybolov a spracovanie rýb

-krmoviny, obilniny

-hospodarsky vyspelé krajiny s vysokou životnou úrovňou

-nerastné a lesné bohatstvo, vodná energia

FÍNSKO

-Baltské more (Z – Botnický záliv, J – Fínsky záliv)

-Alandy

-nížiny, pahorkatiny, plošiny

-vnútrozemské, J - miernejšie

-krátke vodnaté rieky

-množstvo jazier (vodná doprava, plavenie dreva, rybolov), S – močiare

-málo úrodné pôdy, zamokrené

-bohaté lesy (2/3 rozlohy)

-J – obilie, zemiaky, pasienky – dobytok, S – soby

-rybolov

-Fíni, Laponci, fínčina

-hlavné mesto Helsinki (500 tis.) – stredisko kultúry, priemyslu, obchodu a dopravy (prístav, lodenice, letisko)

-Turku (prístav, priemysel), Tampere (priemysel)

-vyspelý priemyselný štát s rozvinutými službami (EÚ od 1995)

-nedostatok palív (rašelina v minulosti), fosfáty (výroba hnojív), farebné kovy

-drevospracujúci, výroba a vývoz papiera, celulózy, nábytku (svetový producent)

-hutnícky, strojársky (lode, stroje na spracovanie dreva), elektronický, textilný

-hlavné mesto, jazerá (rekreácia, vodné športy, turistika), strediská zimných športov (Tampere, okolie jazera Inari za polárnou kružnicou), Laponsko – 3 NP (tundra, tajga, jazerá, vodopády)

NÓRSKO

-členité pobrežie (fjordy)

-hornatý

-pobrežie – more nezamŕza, vplyv teplého Golfského prúdu

-krátke rieky s vodopádmi (výroba energie)

-Nóri, nórčina

-hlavné mesto Oslo (500 tis.) – priemyselné a kultúrne stredisko, prístav, Bergen (prístav, priemysel)

-chov oviec (na vlnu), chov kožušinových zvierat, S – soby

-rybolov a spracovanie rýb (2. miesto v Európe po Rusku)

-ropa a zemný plyn (Severné more – 2. miesto v Európe po Rusku, vo vývoze 2. Miesto vo svete po Saudskej Arábii), rudy, drevo

-drevospracujúci, výroba papiera a celulózy, potravinársky, strojársky (lode), hutnícky, chemický

-železničná a cestná (pohoria, fjordy sú prekážkou), námorná (2. najväčšie námorné loďstvo v Európe po Grécku)

-hlavné mesto, fjordy, vodopády, Laponsko, Severný mys, Lofoty, NP, strediská zimných športov (Lillehammer), nórska riviéra (pobrežie na J medzi Oslom a Bergenom, nórska kultúra a história (Vikingovia), múzeá

ŠVÉDSKO

-Škandinávske vrchy

-vnútrozemské, J – vplyv AO

-Škandinávske vrchy – klimatická hranica (zabraňujú vplyvu AO, menej zrážok)

-rieky vodnaté s vodopádmi (vodné elektrárne, splavovanie dreva)

-jazerá (Vänern, Vättern)

-lesy pokrývajú veľkú časť územia

-kráľovstvo, člen EÚ (od r. 1995)

-Švédi, švédčina, luteráni

-nerovnomerne rozmiestnené (3/4 J a stredné Švédsko), 85% obyv. v mestách

-pracuje v službách a priemysle

-Štokholm (700 tis.)  – stredisko priemyslu, kultúry, prístav, letisko

-Göteborg – najväčší vývozný prístav, stredisko kultúry, Malmö – prístav

-dobytok, S – soby, kožušinová zver

-krmoviny, obilniny, zemiaky, cukrová repa

-nerastné suroviny (okrem palív), S (Kiruna) - železná ruda (najkvalitnejšia na svete)

-drevo (popredné miesto vo svete)

-najvyznámnejšia oblasť - J Švédsko, vysoká životná úroveň

-jadrové elektrárne (1/2 el. energie), vodné

-hutnícky (kvalitná oceľ), strojársky (automobily, lokomotívy, vagóny, lode, lietadlá), drevospracujúci (celulóza, papier, nábytok – IKEA), chemický, potravinársky

-kvalitná sieť ciest, železníc, letecká a námorná doprava

-cestovný ruch (nenarušená príroda, jazerá, lesy – rekreácia, šport, rybolov, plavba, NP v Laponsku, hlavné mesto)

DÁNSKO

-výhodná medzi Severným a Baltským morom (prielivy Skagerrak, Kattegat, Oresund, Veľký Belt)

-Jutský polostrov (2/3 územia) + ostrovy (najväčší –Sjaelland, Fyn, Lolland, Bornholm)

-pobrežie rozčlenené zálivmi

-Faerské ostrovy (sopečné, chov oviec, rybolov), Grónsko (najväčší ostrov sveta)

-roviny a pahorkatiny (najvyšší bod 173 m)

-oceánske (mierne teploty, dostatok zrážok)

-menej úrodné pôdy (úrodnosť zvýšená obrábaním a hnojením)

-kráľovstvo

-Dáni, dánčina, protestanti

-Kodaň – hlavné, priemyselné, obchodné, finančné, dopravné a kultúrne stredisko, prístav, letisko

-vyspelý priemyselný štát s rozvinutým poľnohospodárstvom s vysokou životnou úrovňou

-krmoviny, obilniny, zemiaky, cukrová repa

-ošipané, dobytok, hydina, rybolov (3. miesto v Európe)

-nedostatok surovín, ropa (Severné more)

-tepelné a veterné, chýbajú jadrové

-strojársky (poľnohospodárske stroje, lode), elektronický, chemický (hnojivá, spracovanie ropy), farmaceutický, potravinársky (vývoz - mliečne výrobky, mäso, slanina, vajcia)

-námorná (trajekty medzi ostrovmi a so susednými štátmi)

-železničné a cestné mosty

-pobrežie, hlavné mesto (múzeá, kráľovské paláce, zábavný park Tivoli, kanály), zámok Kronborg – Hamletov zámok

ISLAND

-ostrovný štát

-činné sopky, gejzíry, horúce pramene (vykurovanie domov a skleníkov)

-lávové polia, ľadovce, tundry, trávnaté porasty

-republika

-280 tis. (1/3 v hlavnom meste)

-Islanďania, islandčina

-v službách a priemysle

-vzdelaný a kultúrny národ

-Reykjavík

-zelenina v skleníkoch

-rybolov (4. miesto v Európe), dobytok, ovce

-potravinársky, výroba hliníka

-námorná, letecká, chýbajú železnice, cesty v okolí sídel

JUŽNÁ EURÓPA

-výhodná prímorská poloha (oddávna rozvoj moreplavby a obchodu)

-Stredozemné more (oddeľuje od Afriky) – teplé, veľmi slané

-členité pobrežie (Pyrenejský, Apeninský polostrov, ostrovy – Baleáry, Sicília, Sardínia, Malta)

-hornatý (Pyreneje, Sierra Nevada, Alpy, Apeniny)

-Pádska nížina

-činné sopky v Taliansku (Etna, Vezuv)

-subtropické (teplé až horúce, slnečné, suché letá, mierne daždivé zimy)

-najdhlšie rieky – Tajo, Ebro, Duero, Guadiana, Pád

-alpské rieky (el. energia), Pád (zavlažovanie)

-jazerá ľadovcového pôvodu (Alpy)

-krovinaté porasty (vavríny, oleandre), menej lesov

-olivovníky, cyprusy, pínie, korkový dub

-Románi (Taliani, Španieli, Portugalci)

-Taliansko, Španielsko – väčšina v mestách. Portugalsko – na vidieku

-pracuje v službách a priemysle, Portugalsko aj v poľnohospodárstve

-nedostatok palív

-strojársky (automobily, motocykle, lode), chemický, potravinársky

-najvyspelejší štát - Taliansko

-pšenica, ryža, ovocie a zelenina (citrusy, olivy, hrozno)

-dobytok, ovce, kozy, rybolov

-námorná (Janov, Neapol, Barcelona)

-cestovný ruch

JUHOVÝCHODNÁ EURÓPA

-Balkánsky polostrov+početné ostrovy

-Z-Jadranské more, V-Čierne more, J-Egejské more

-úžiny Bospor, Dardanely (oddeľujú od Ázie)

-Z-Dináre

-najvyššie Rila a Pirin (Bulharsko), vrch Olymp (Grécko)

-Stará planina (Bulharsko), Karpaty (Rumunsko)

-nížiny (pozdĺž riek, na pobreží)

-subtropické (pobrežie), smerom na V vnútrozemské

-Dunaj (doprava, zavlažovanie, el. energia – vodná elektráreň na hraniciach Rumunska a Srbska)

-Sáva, Dráva, Marica

-Slovania, Románi

-Albánci, Gréci, Moslimovia, Turci, ...

-nížiny (černozeme) – kukurica, pšenica

-zelenina, ovocie, vinič

-nerastné suroviny (farebné kovy, ropa a zemný plyn v Rumunsku)

-potravinársky

-strojársky, hutnícky, chemický

-cesty a železnice medzinárodného významu

-cestovný ruch

GRÉCKO

-významná poloha na styku 3 svetadielov

-členité a dlhé pobrežie

-polostrovy (Balkánsky, Peloponéz), ostrovy v Egejskom, Iónskom a Stredozemnom mori (Kréta – najväčší)

-hornatý (najvyšší vrch Olymp, 2917 m)

-nížiny na pobreží

-subtropické (Z-najviac zrážok, V-suchšie)

-Vardar, Marica

-Gréci, menšiny – Macedónci, Turci, Albánci

-pracuje v službách, priemysle a poľnohospodárstve

-Atény (3,1 mil.) – pamiatky z antiky, Solún, Pireus - prístav

-obilniny, vinič, olivy, figy, citrusy, tabak

-ovce, kozy, rybolov

-najdôležitejšia oblasť - JV

-nedostatok nerastných surovín (mramor, bauxit, magnezit)

-potravinársky, textilný

-hutnícky, strojársky, chemický

-námorná (najväčšie obchodné loďstvo v Európe)

-cestovný ruch (príroda, pláže, ostrovy, historické pamiatky – Sparta, Olympia, NP

ALBÁNSKO

-prímorský štát

-hornatý (bohaté lesy), S - najvyššie Prokletije

-jazerá (Skadarské, Ochridské, Prespanské)

-Albánci

-väčšina na vidieku, ½ pracuje v poľnohospodárstve, menej v priemysle, málo rozvinuté služby

-Tirana (270 tis.), Drač – najväčší prístav

-pšenica, kukurica, olivy, vinič

-ovce, dobytok

-hospodársky menej vyspelý štát, nízka životná úroveň (rozvoj v priemysle, obchode a cestovnom ruchu)

-nerastné suroviny (hnedé uhlie, ropa, prírodný asfalt, niektoré rudy)

-textilný, strojársky, drevársky, potravinársky

MACEDÓNSKO

-vnútrozemský štát

-hornatý

-subtropické

-Vardar

-Macedónci (2/3), SZ – Albánci, Turci, Rómovia, Srbi

-pravoslávni, islam

-Skopje (400 tis.)

-pšenica, kukurica, ovocie, vinič, tabak

-ovce, dobytok

-rudy

-hutnícky, strojársky, chemický, textilný, potravinársky

SRBSKO

-vnútrozemský štát

-S (pozdĺž Dunaja) – úrodná nížina

-Dunaj

-autonómna oblasť Vojvodina (S, nížinatá, pestré zloženie– Maďari-400tis., Slováci-64tis.

-Belehrad (1,5 mil.), Novi Sad (Vojvodina)

-pšenica, kukurica, slnečnica, tabak

-rudy

-hutnícky, strojársky, chemický, potravinársky

KOSOVO

-vnútrozemský

-hornatý

-nezávislosť (2008)

-Albánci (80-90%)

-Priština

-zaostalý

-hutnícky, drevársky, textilný, chemický

ČIERNA HORA

-prímorský štát (Jadranské more)

-patrí k najhornatejším v Európe (Dináre) – najmenej narušená príroda

-pobrežie lemujú vysoké pohoria, vnútrozemie – suché krasové plošiny bez lesov a rastlinstva

-nížina (okolie Skadarského jazera)

-Podgorica

-kukurica, pšenica, vinič, tabak

-bauxit

-hutnícky, strojársky, potravinársky, cementáreň

-železničná trať – prístav Bar-Podgorica-Belehrad

-pobrežie – strediská (záliv Kotorská boka, Budva, Bečiči, ostrov Sveti Stefan)

BOSNA A HERCEGOVINA

-Jadranské more, skôr vnútrozemská

-2 štátne celky (Federácia Bosny a Hercegoviny 51%, Republika srbská 49%)

-hornatý, S-nížiny (pozdĺž Sávy)

-Moslimovia (40%), Srbi (30%), Chorváti (18%)

-občianska vojna (1992-95) – 200tis. obetí, 2 mil. – opustili krajinu

-Sarajevo (380 tis.), Banja Luka, Tuzla, Mostar

-lesy (1/2 územia)

-pšenica, kukurica, ovocie

-ovce, kozy, dobytok

-uhlie, rudy

-vodná energia

-pred vojnou - hutnícky, strojársky, chemický, textilný

-strediská zimných športov (okolie Sarajeva – OH 1984)

CHORVÁTSKO

-pobrežie Jadranského mora (Dalmácia) – členité (polostrovy, ostrovy, zálivy)

-Dináre

-SV-nížina

-pobrežie – stredomorské, SV – vnútrozemské

-bóra – silný vietor, vanie z vnútrozemia na pobrežie

-Sáva, Dráva, V (hranica)

-kratšie rieky do Jadranského mora (Krka, Neretva) – prudky spád, energia

-Chorváti (80%), Srbi (12%)

-Záhreb (1 mil.), Rijeka (prístav)

-pšenica, kukurica, vinič, ovocie

-bauxit, uhlie, ropa

-vodná energia

-strojársky, chemický, potravinársky, výroba hliníka

-pobrežie s ostrovmi (od Istrijského polostrova po Dubrovník) – jedna z najváznamnejších rekreačných oblastí v Európe

-NP (krasová oblasť Plitvické jazerá, jaskyne)

-pokles CR počas vojny

SLOVINSKO

-SZ Balkánskeho polostrova

-prístup k moru

-hornatý - Julské Alpy (Triglav, 2853 m), Karavanky, Kras (jaskyne)

-Sáva, Dráva

-Slovinci (90%), Chorváti, Srbi

-Ľubľana, Maribor, Koper (prístav)

-vyspelé hospodárstvo (doprava, služby), člen EÚ

-lúky, pasienky, ½ územia – lesy

-dobytok

-drevo, uhlie, rudy, ortuť

-vodná energia, jadrová – Krško (s Chorvátskom)

-strojársky, hutnícky, chemický, drevársky

-CR – prírodné krásy, pobrežie

BULHARSKO

-výhodná prímorská (Čierne more)

-rozmanitý, Z – Rila, Pirin, Rodopy, stred – Stará planina (Balkán), S-pahorkatiny, nížiny (úrodné černozeme)

-S-vnútrozemské, J-subtropické (Stará planina – podnebné rozhranie)

-Dunaj (S hranica s Rumunskom), Marica

-krátke vodnaté (zavlažovanie, energia)

-Bulhari, Turci (v minulosti 500 rokov pod ich nadvládou)

-bulharčina, pravoslávni

-Sofia (1,2 mil.) – stredisko kultúry a dopravy, Plovdiv, Varna (námorný prístav), Burgas, Ruse (najväčší riečny prístav), Stara Zagora

-zelenina a ovocie (papriky, paradajky, broskyne, hrozno, ...) – vývoz

-pšenica, kukurica, slnečnica, tabak, vinič, bavlník

-ovce, dobytok

-rudy, menej hnedé uhlie

-potravinársky, textilný, hutnícky, chemický (dovoz ropy a zemného plynu)

-výhodná dopravná poloha (medzištátne cesty a železnice zo SZ na JV a do Turecka)

-pobrežie (Varna, Burgas)

-Sofia a okolie

RUMUNSKO

-najväčší a najľudnatejší balkánsky štát

-prímorský (Čierne more)

-S+stred (Východné a Južné Karpaty)

-J,Z,V – nížiny (najväčšia Rumunská=Valašská) – úrodné černozeme

-Z-vplyv AO, viac zrážok, J+V – vnútrozemské (Karpaty – podnebné rozhranie)

-SV+V (pobrežie) – najsuchšia (step)

-Dunaj (deltovité ústie do Čierneho mora) – dopravná cesta

-prieplav Dunaj-Konstanca

-listnaté lesy (1/3), orná pôda+pasienky

-NP Dunajská delta (300 druhov vtáctva vrátane pelikánov)

-Rumuni (90%), Z - Maďari (1,7 mil.), Slováci (23 tis. - Nadlak)

-Bukurešť (2 mil.), Konstanca (najväčší prístav), Kluž, Brašov,

-kukurica, pšenica

-dobytok, ošípané, ovce

-ropa, zemný plyn, rudy, soľ, uhlie

-hutnícky, strojársky (výroba automobilov), petrochémia (pokles)

-pobrežie, pohoria, NP, historické a kultúrne pamiatky