Michal Dominik

GEOGRAFIA AKO VEDA

Geografia (opis Zeme, zemepis) - veda zaoberajúca sa krajinnou sférou a vzájomnými interakciami medzi prírodným prostredím a ľudskou spoločnosťou v priestore a čase

Objekt geografie – krajinná sféra

horná hranica– 25 km nad povrchom Zeme

dolná hranica– 35 km pod povrchom Zeme

Hlavná úloha geografie – čoraz dôkladnejšie skúmanie už známych oblastí

Zem tvoria koncentricky usporiadané vrstvy (geosféry):

1. FYZICKOGEOGRAFICKÁ SFÉRA (objektom fyzickej geografie)

  a. LITOSFÉRA (horninový obal)

b. ATMOSFÉRA (vzdušný obal)

c. HYDROSFÉRA (vodný obal)

d. BIOSFÉRA (živý obal)

e. PEDOSFÉRA (pôdny oball)

2. HUMÁNNOGEOGRAFICKÁ SFÉRA (objektom humánnej geografie)

Krajina – ľubovoľný komplexný výrez z krajinnej sféry, ktorý obsahuje časti všetkých jej geosfér 

Rozdelenie geografie:

         1. komplexná – študuje krajinnú sféru ako celok

         2. regionálna – veda o územiach štátov

         3. teoretická – teoretické zjednotenie geografických poznatkov 

Funkcie geografie:

         1. poznávacia – štúdium krajín, vzťah medzi prírodným prostredím

                                    a spoločnosťou

         2. vzdelávacia – učí geografickému spôsobu myslenia

         3.  praktická – rieši problémy životného prostredia

ZEMSKÝ POVRCH A MAPA 

Mapa – zmenšený a zjednodušený obraz zemského povrchu

Plán –zmenšený obraz malého územia (do 200 km²)

Glóbus –zmenšený trojrozmerný guľový model Zeme (v mierkach 1:30 – 1:80 mil.)

Atlas – súbor  máp spojených do celku

 

MIERKA MAPY

 

ČÍSELNÁ (1:50 000, 1:200 000, ...)

 

GRAFICKÁ – úsečka s rovnako veľkými dielikmi  (uvádza, akej skutočnej dĺžke

                      v m alebo km zodpovedá dĺžka jedného dielika na príslušnej mape)

 

Úlohy:

 

ÚLOHY:

 

1. Na mape v mierke 1:25 000 je vzdialenosť dvoch sídel 31 mm. Koľko metrov meria táto vzdialenosť v skutočnosti? (775 m)
2. V akej mierke je vyhotovená mapa, ak vzdialenosti 400 km zodpovedá na mape úsečka dlhá 8 cm? (1:5 000 000)
3. Vzdušná vzdialenosť z Nových Zámkov do Nitry je 38 km. Aká dlhá úsečka bude predstavovať túto vzdialenosť na mape s mierkou 1:500 000? (7,6 cm)
4. Grécky obchodný cestujúci Apostolis Sintrivanis sa potrebuje dostať letecky z ostrova Zakynthos v Jónskom mori na ostrov Lesbos v Egejskom mori. Vzdialenosť týchto dvoch ostrovov na mape v mierke 1:7 500 000 je 6,5 cm. Vypočítajte skutočnú vzdialenosť v km, ktorú musí prekonať pán Sintrivanis. (487,5 km)
5. Vypočítajte vzdušnú vzdialenosť medzi hlavnými mestami Ouagadougou v Burkine Faso a Antananarivo na Madagaskare (str. 37, Školský atlas sveta) (6320 km)
6. Vzdialenosť z obce Potvorice v okrese Nové Mesto nad Váhom do piešťanskej  mestskej časti Kocurice je 14 mm na mape v mierke 1: 1 000 000. Aká bude ich vzdialenosť v mm na mape v mierke 1:800 000? (35 mm)
7. Profesor Nečesaný chce zostrojiť glóbus v mierke 1: 80 000 000. Aká by mala byť dĺžka rovníka v cm na tomto glóbuse (dĺžka rovníka v skutočnosti = 40 000 km)? (50 cm)
8. Na mape v mierke 1:200 000 je dĺžka jazera Pekwachnamaykoskwaskwaypinwanik v kanadskej provincii Manitoba  45 mm.  Akú skutočnú vzdialenosť prekoná pán Strašipták na svojom motorovom člne?  (9 km)
9. Aká by mala byť vzdialenosť z dedinky Llanfairpwllgwyngyllgogerychwyrndrobwllllantysiliogogogoch vo Walese do Londýna na mape v mierke 1:5 000 000, ak ich skutočná vzdialenosť autom je 420 km. (8,4 cm)
10. Hracia plocha futbalového štadiónu Estadio Santiago Bernabéu v Madride má dĺžku 107 m a šírku 72 m. Vypočítajte mierku plánu, do ktorého študent Kulifaj zakreslil hraciu plochu s rozmermi 2,14 cm a 1,44 cm. (1:5000)                                         

 

DRUHY MÁP

 

A. podľa mierky

a. veľkých mierok (plány, topografické mapy – do 1:200 000)

b. stredných mierok (1:200 000-1:1 000 000)

c. malých mierok (nad 1:1 000 000)

B. podľa obsahu

a. všeobecnogeografické (fyzické, politickoadministratívne)

b. tematické:            

- mapy prírodných javov (geologické, geomorfologické, klimatické,

                                                 hydrologické, pôdne, vegetačné)

- mapy spoločenských javov (obyvateľstva, sídel, priemyslu,

                                                    poľnohospodárstva, dopravy)

- ostatné (životného prostredia, turistické, dejepisné)   

 

                                                                                                     OBSAH MAPY

 

•           tvoria všetky predmety zobrazené na mape mapovými značkami a symbolmi

 

1. GEOGRAFICKÁ SIEŤ (poludníky, rovnobežky)

2. POPIS MAPY – zemepisné názvy

       3. POLOHOPIS – základné prvky:

a. bodové (sídla)

b. čiarové (vodné toky, komunikácie)

c. plošné (jazerá, lesy, poľnohospodárske polia, vegetačné porasty)

       4. VÝŠKOPIS - základný prvok: nadmorská výška

- znázorňuje sa výškovými bodmi (kótami), vrstevnicami, tieňovaním

                           a farebnými vrstvami

-vrstevnice - čiary, ktoré spájajú na zemskom povrchu body s rovnakou

                     kladnou nadmorskou výškou

 

GEOGRAFICKÁ SIEŤ 

-poludníky a rovnobežky

 

Poloha bodov sa určuje pomocou zemepisných súradníc:  

 

1. Zemepisná šírka

 

 

 - severná a južná

-rovnobežka (0˚ - rovník, 90˚ - pól, 23˚27´ s. š. – obratník Raka, 23˚27´j. š – obratník Kozorožca, 66˚33´s. š. – severná polárná kružnica, 66˚33´ j. š. - južná polárna kružnica

 

2. Zemepisná dĺžka

východná a západná

poludník (0˚ - nultý poludník - greenwichský)

 

Úlohy:

1. 0^o 4´ - 0^o 20´ j. z. š., 78^o 25´ - 78^o 33´ z. z. d.                                          QUITO

2. 51^o 31´ s. z. š., 0^o 7´ z. z. d.                                                                       LONDÝN

3. 40^o 25´ s. z. š., 3^o42´ z. z. d.                                                                     MADRID

4. 35^o 68´ s. z. š., 139^o  v. z. d.                                                                      TOKIO

5. 25^o 45´ j. z. š., 28^o 11´ v. z. d.                                                                   PRETORIA

6. 55^o 45´ s. z. š., 37^o 35´ v. z. d.                                                                  MOSKVA

7. 35^o 18´ j. z. š., 149^o 7´ v. z. d.                                                                   CANBERRA

8. 34^o 36´ j. z. š., 58^o 23´ z. z. d.                                                                   BUENOS AIRES

9. 41^o 17´ j. z. š., 174^o 46´ v. z. d.                                                                 WELLINGTON

 

1. 49^o 13´ s. z. š., 18^o 44´ v. z. d.                                                                  ŽILINA

2. 47^o 59´ s. z. š., 18^o 09´ v. z. d.                                                                  NOVÉ ZÁMKY

3. 49^o 17´ s. z. š., 21^o 16´ v. z. d.                                                                   BARDEJOV

 

ČAS A ČASOVÉ PÁSMA

-každý poludník má vlastný miestny čas (Slnko kulminuje nad jednotlivými miestami postupne od V na Z)

 

            1˚= 4 min., 15˚ = 1 hod.

 

            360˚:15˚ = 24 časových pásem (po 15˚)

 

Pre potreby dopravy – pásmový čas.

 

u nás – stredoeurópsky čas – o 1hod. viac ako svetový (západoeurópsky) čas

 

DÁTUMOVÁ HRANICA – prebieha približne pozdĺž 180. poludníka

                                               zo Z na V -   +1deň

                                                           z V na Z – ten istý deň

ÚLOHY:

1. Z uvedených dvojíc miest podčiarknite to , v ktorom je neskôr pravé poludnie:

                   Bratislava - Košice, Berlín - Varšava, Londýn - Peking, New York - Lisabon

Bratislava, Berlín, Londýn, New York

 

2. Z uvedených dvojíc miest podčiarknite to, v ktorom skôr privítajú nový rok:

Canberra - Soul                                Londýn - Bratislava

Buenos Aires - Wellington                Káhira - Teherán

 

Canberra, Bratislava,  Wellington, Teherán

 

3. Koľko hodín stredoeurópskeho času je v Bratislave, ak je v Londýne 15.00 hod?

16:00 hod

 

4. Ak je v Londýne 14.00 hodín, koľko hodín je:

4. na 15^o v. d.                      (15.00 hodín)
5. na 30^o z. d.                      (12.00 hodín)
6. na 60^o v. d.                      (18.00 hodín)
7. na 90^o z. d.                      (8.00 hodín)

 

5. Koľko hodín je v Melbourne a v Perthe, ak v Londýne je 14.00 hodín a časový rozdiel medzi Londýnom a Melbourne je 10 hodín a medzi Melbourne a Perthom 2 hodiny?                                                                                                                                    Melbourne = 24.00/00.00 hod, Perth = 22.00 hod

 

6. Na pravé poludnie sa nachádzame v západnej časti Číny (časové pásmo + 8 hodín) pri hraniciach s Afganistanom. Aký čas si nastavíme po prekročení hranice z Číny do Afganistanu?

                                                   rozdiel Čína a Afganistan je 3:30, tzn. 12hod – 3hod 30 min = 8hod 30 min

7. Líniové ostrovy (súčasť ostrovného štátu Kiribati) v Tichom oceáne ležia v časovom pásme + 14 hodín a novozélándsky ostrov Niue v časovom pásmo -11 hodín. Aké dni a časy budú na ostrove Niue a na Slovensku, ak na Líniových ostrovoch bude nedeľa 0:30 hod.

Niue – rozdiel medzi Niue a Líniovými ostrovmi je 25 hodín

            00:30 nedeľa – 25 hodín = 23:30 piatok

Slovensko – rozdiel medzi SR a Líniovými ostrovmi je 13 hodín (14 hodín – 1 hodina),  00:30 nedeľa – 13 hodín = 11:30 sobota

 

SOPEČNÁ ČINNOSŤ – VULKANIZMUS

- výstup magmy na zemský povrch

- magma - kremičitanová tekutá tavenina vysokej teploty s vodnými parami a skvapalnenými plynmi

- láva - magma vytekajúca na zemský povrch

-sopka (vulkán) – tvar pravidelného kužeľa - miesto, kde dochádza k výlevu lávy, k úniku pár a plynov a vyvrhovaniu sopečných produktov

1. lávové sopky (Island, Havaj)

2. nasypané sopky (Fudžisan)

3. maary (Nový Zéland, zvyšky aj vo Fiľakove)

                – krátery vyplnené vodou sa nazývajú maarové jazerá

4. stratovulkány (Vezuv, Poľana)

 

Časti sopky:

kráter – vrchol kužeľa

sopúch – kanál, ktorým magma preniká na povrch

magmatický kozub

prívodný komín

popolové vrstvy

úbočie sopky

lávové vrstvy

lávový prúd

 

ZEMETRASENIA

 

- krátkodobé otrasy zemského povrchu

- hypocentrum (ohnisko zemetrasenia) – miesto vzniku, epicentrum – najbližšie miesto na zemskom povrchu nad hypocetrom, miesto najprudších otrasov

1. tektonické (súvisia s tektonickými pohybmi)

2. vulkanické (súvisia so sopečnou činnosťou)

3. závalové (napr. zrútenie stropov jaskýň)

 

Tichooceánsky ohnivý kruh (dĺžka 40 000 km) – zóna častého výskytu zemetrasení (90% všetkých zemetrasení) a sopečných erupcií (452 sopiek)

-Aleuty, Kamčatka, Kurily, Japonsko, Filipíny, Mariány, Šalamúnove ostrovy a 

Nový Zéland

     -Z pobrežie Sev Ameriky (zlom San Andreas), od Mexika smerom na juh

 

CUNAMI, TROPICKÉ CYKLÓNY, POVODNE

 

cunami - vlny vyvolané zemetrasením alebo sopečnými podmorskými výbuchmi – 30-70 m, 800-1000 km/h (značné škody na pobreží – ničia ľudské obydlia, poškodzujú prístavné zariadenia)

 

tropické cyklóny (rozsah 200-500 km, 250 km/hod, prudký vietor, ničivé účinky)

- hurikány (JV pobrežie USA, Karibik) – jún-november

- tajfúny (JV Ázia)

- orkány (Indický oceán)

 

povodeň – prechodné zaplavenie okolia vodného toku spôsobené stúpnutím vodnej hladiny nad brehy do takej úrovne, ktorá môže byť nebezpečná (=prírodná katastrofa, ku ktorej dochádza vplyvom náhlych zmien v meteorologickej situácii)

            príčiny:            -náhle a intenzívne zrážky

-dlhotrvajúce zrážky

-topenie snehu alebo ľadu

-prekážka vo vodnom toku (napr. dreva, ľadových krýh)

-topenie ľadovcov, globálne otepľovanie

            výskyt v SR    - Hornád, Slaná, Hron, Ipeľ

 

PODNEBIE A POČASIE 

Podnebie – dlhodobý režim počasia v určitej oblasti,

           klimatotvorné činitele:

            a. geografická šírka – od rovníka k pólom klesá množstvo slnečného žiarenia

b. všeobecný obeh atmosféry – prenos vzduchových hmôt

c. vzdialenosť od oceánov a morí – určuje stupeň kontinentality (teplé leto, studená

             zima, menej oblačnosti) a oceanity (chladné leto, teplá zima, časté zrážky)

d. oceánske prúdy – teplé, studené

e. vlastnosti zemského povrchu – nadmorská výška, georeliéf, pôda, vegetačný kryt,

                                                      snehová pokrývka

f. činnosť človeka – regionálne, globálne

 

Počasie – okamžitý stav atmosféry na určitom mieste, veda o počasí – meteorológia

            meteorologické prvky:          

 

a. slnečné žiarenie– hlavný zdroj energie

b. teplota– meria sa teplomerom, udáva sa v ˚C, s výškou klesá (o 0,65 ˚C na 100 m),

                      zmeny, pri ktorých teplota s výškou stúpa – teplotné inverzie

56,7 ˚C (Death Valley, Kalifornia, USA), -89,6 ˚C (Vostok, Antarktída)     

c. tlak – meria sa tlakomerom, udáva sa v hPa, s výškou klesá

            d. prúdenie – smer a rýchlosť vetra

            e. atmosférické zrážky – merajú sa zrážkomerom, úhrn zrážok sa udáva v mm,

26470 mm/rok (Čerápundží, India), 14 rokov bez (Iquique, Chile)

              vertikálne (dážď, sneh), horizontálne (rosa, námraza, poľadovica)

            f. výpar

g. vlhkosť

            h. oblačnosť

i. výška snehovej pokrývky

 

Poveternosť - približne rovnaký ráz počasia, ktorý trvá niekoľko dní

 

KLIMATICKÉ PÁSMA ZEME

(podľa B. P. Alisova)

 

1. ROVNÍKOVÉ (EKVATORIÁLNE)

-  priemerná teplota - 24-28^oC

- vysoký výpar a teplota, veľká vlhkosť, oblačnosť, výdatné zrážky – rozloženie je rovnomerné (1000-3000 mm/rok)

 

2. SUBEKVATORIÁLNE (=PÁSMO TROPICKÝCH MONZÚNOV)

-monzúny - vznikajú v dôsledku nerovnomerného ohrievania pevnín a oceánov

- ovplyvňujú poľnohospodársku úrodu

- najväčšou oblasťou monzúnov je JV Ázia

 

Letný monzún - vanie z oceánu na pevninu, prináša veľké množstvo zrážok

Zimný monzún – vanie z pevniny na oceán, suchý chladný vzduch je príčinou období sucha

 

3. TROPICKÉ

- suchý silne prehriaty tropický vzduch

- priemerná teplota najteplejšieho mesiaca - 30-39^oC, najchladnejšieho - 10-25^oC

- málo zrážok (do 250 mm/rok)

- západné brehy pevnín (veľmi suché podnebie) – pobrežné púštne oblasti (západný breh Sahary, Namib, Atacama)

 

4. SUBTROPICKÉ

- v lete suchý tropický, v zime vlhký polárny vzduch

- pevnina (oblasť púští) – leto - jasné suché počasie, zima - premenlivé so

                                            zrážkami

- západné pobrežie pevnín (napr. oblasť Stredozemného mora) – horúce suché leto, mierna daždivá zima

- východné pobrežie pevnín – teplé daždivé leto, chladná suchá zima

 

5. MIERNE

- premenlivosť počasia

- pevnina – teplé, mierne vlhké leto, studená zima s trvalou snehovou pokrývkou

-západné pobrežie pevnín (napr.západná Európa) – chladné vlhké leto, teplá vlhká zima bez trvalej snehovej pokrývky

-východné pobrežie pevnín (napr. východná Ázia) – teplé vlhké leto, chladná suchá zima

 

6. SUBARKTICKÉ/SUBANTARKTICKÉ

-relatívne teplé krátke leto, chladná dlhá zima

7.ARKTICKÉ/ANTARKTICKÉ

-priemerná teplota okolo 0^oC

-málo zrážok (100-200 mm/rok)

 

Vplyv človeka na klímu

 

-aktivity ľudskej spoločnosti spôsobujú zmeny klímy:

 

1. zvyšovanie teploty vplyvom rastu koncentrácie tzv. skleníkových plynov:

 

CO₂ – pohlcuje dlhovlnné žiarenie a vysiela ho späť k zemskému povrchu, čím dochádza k druhotnému otepľovaniu zemského povrchu – skleníkový efekt (chráni Zem pred intenzívnym ochladzovaním, antropogénnymi činnosťami-spaľovanie fosílnych palív sa zvyšuje koncentrácia CO₂, čím sa intenzita skleníkového efektu zvyšuje a nastáva otepľovanie – zvyšovanie teploty, topenie ľadovcov, zvýšenie hladiny oceánu, zatopenie pobreží).

         - od 1992 sa roztopili 3 bilióny ton ľadu

         - hladina svetového oceánu stúpla o 10-25 cm za 100 rokov (ak všetok ľad

                                                      = až o 60 m)

         -Aralské jazero (vysychá)

 

2. znižovanie množstva ozónu v ozónosfére – do ovzdušia prenikajú chemické látky (najmä freóny z chladiacich zariadení, sprejov, atď.), ozónosféra pôsobí ako ochranný filter, nutný pre existenciu života

 

3. nárast oxidov dusíka a oxidu síričitého – sú zložkou kyslých dažďov (rozklad chlorofylu, odumieranie lesov), nebezpečné látky v atmosfére (napr. rádioaktívne častice, karcinogénne uhľovodíky, toxicky pôsobiace ťažké kovy)

 

Riešenia:

- obmedziť spaľovanie fosílnych palív

- budovať čistiace zariadenia

- hľadať nové energetické zdroje

- využívať spôsoby dopravy, ktoré menej zaťažujú životné prostredie

 

Kjótsky protokol – medzinárodná dohoda v súvislosti s globálnym otepľovaním (platná od roku 2005, cca. 140 krajín=60% globálnych emisií - okrem USA (najväčší producent skleníkových plynov, Austrálie), záväzok znížiť emisie CO₂ a ďalších skleníkových plynov o 5,2%

 

-najväčší znečisťovatelia:  Čína, USA, India, Rusko, Japonsko , v Európe Nemecko

 

Význam vody pre človeka

-voda oceánov a morí (96,5%), sladká voda (2,5%) – najmä ľadovce (68%)

-voda viazaná v snehu a ľade – málo využívaná, hlavný zdroj pitnej vody – vodné toky, podpovrchová voda

-nevyhnutné starať sa a chrániť vodné zdroje

-funkcie svetové oceánu – atmosférické zrážky, produkcia kyslíka prostredníctvom fytoplanktónu, zdroj potravín, soľ, ťažba nerastných surovín (ropa, uhlie, rudy), zdroj energie (prílivové elektrárne)

-znečistenie oceánov – ropné produkty

 

Funkcie vody

1. biologická – výživa ľudstva, fauny, flóry, podnebný a pôdny činiteľ

2. zdravotná – osobná a verejná hygiena človeka, čistenie, odstraňovanie odpadkov, vykurovanie, klimatizácia

3. kultúrna a estetická – skrášlenie krajiny 

REGIONÁLNA GEOGRAFIA OCEÁNOV A MORÍ

 

·         svetový oceán zaberá ¾ zemského povrchu (71%, 361 mil. km²)

·         rozloženie je nerovnomerné

·         pobrežná čiara (hranica medzi moriami a pevninou) je veľmi členitá

·         priemerná hĺbka – 3795 m (najväčšia v podmorských priekopách, najmenšia v šelfoch pri pobreží)

 

ROZDELENIE SVETOVÉHO OCEÁNU

 

1.     oceány

2.     moria (najväčšie a najhlbšie - Filipínske more – 5 726 000 km², 10830 m, najplytšie – šelfové moria-Východosibírske more – 155 m)

3.     zálivy (najväčší – Bengálsky záliv, najmohutnejší fjord – Vestfjorden – 255 km)

4.     prielivy (najdhší – Malakkský prieliv, najširší medzikontinentálny – Drakeov prieliv, najužší medzikontinetálny – Bospor)

 

TICHÝ OCEÁN (178,7 mil. km²)

·         najväčšia hĺbka – Mariánska priekopa (11 034 m)

·         morské prúdy – Kuro-šio (teplý), Oja-šio (studený)

·         ostrovy – Galapágy, Havajské ostrovy, Aleuty, Kurily, Japonské ostrovy, Nový Zéland, Veľké a Malé Sundy)

·         využitie – rybolov, ťažba ropy a rúd (Indonézia), doprava, cestovný ruch

ATLANTICKÝ OCEÁN (91,6 mil. km²)

·         najväčšia hĺbka – Portorická priekopa (9219 m)

·         stredom sa tiahne Stredoatlantický chrbát (tvar S)

·         morské prúdy – Golfský (teplý), Benguelský (studený)

·         ostrovy – Falklandy, Azory, Kanárske ostrovy, Kapverdy, Bristké ostrovy, Island, Malé a Veľké Antily)

·         využitie – rybolov, ťažba ropy a zemného plynu (Severné more -Veľká Británia, Nórsko), doprava (najväčšia intenzita námornej dopravy), cestovný ruch (karibská oblasť, Kanárske ostrovy)

INDICKÝ OCEÁN (76,2 mil. km²)

·         najteplejší, najslanší

·         najväčšia hĺbka – Sundská priekopa (7450 m)

·         morské prúdy – Mozambický (teplý)

·         ostrovy (Madagaskar, Cejlón)

·         využitie – ťažba ropy (Perzský záliv), cestovný ruch

SEVERNÝ ĽADOVÝ OCEÁN (14,75 mil. km²)

·         najchladnejší, najplytší, iba na S pologuli, väčšinou zaľadnený ( v lete okrajové moria rozmŕzajú)

·         najväčšia hĺbka – Grónske more (6527 m)

·         morské prúdy – Labradorský (studený)

·     ostrovy – (Severná Zem, Novosibírske ostrovy, Medvedie ostrovy, Wrangelov ostrov, Island, Svalbard, Zem Františka Jozefa, Nová Zem, Grónsko a Kanadské arktické súostrovie)

·         využitie – rybolov

námorná doprava je obmedzená klim. podmienkami (ohrzenie rpe lode – driftujúci ľad, ktorý pláva z V na Z), zásoby nerastných surovín sú nedostupné

 

ZNEČISTENIE SVETOVÉHO OCEÁNU

 

- znečistenie (celosvetový problém)

-najmä ropné znečistenie spôsobené haváriami tankerov

-odpadové vody z domácnosti a priemyslu

-mestský a priemyselný odtok dažďovej vody

-havárie

-únik ropy

-vyhadzovanie odpadu do morí (8mil ton plastu/rok)

-baníctvo

-pesticídy

-zvyškový odpad, rádioaktívneho odpadu

 

-priemyselný lov rýb (obrovské lode, najmodernejšie zariadenia)

-nechcený úlovok (rybárske siete zabíjajú veľryby, delfíny, korytnačky, poškodzujú ekosystém)

-globálne otepľovanie

 

Biodiverzita oceánov

 

-morský fytoplanktón produkuje 50% kyslíku

-500 000 – 10 mil. morských druhov

-veľká časť druhovej rozmanistosti neznáma (2000 nových druhov/rok)

-60% korálových útesov je ohrozených antropogénnymi činnosťami, 20% zničených

-od roku 1980 úhyn 20% mangrovníkov

-otepľovanie spôsobí zmeny v rozšírení morských druhov a vážne ovplyvní reprodukčný cyklus rýb

 

-40% populácie žije do 100 km od pobrežia, nárast počtu obyvateľov – ohrozuje pobrežnú a morskú biodiverzitu

 

OBYVATEĽSTVO

 

VÝVOJ POČTU OBYVATEĽSTVA

 

Na vývoj počtu obyvateľstva vplývali:

 

1.faktory podporujúce rast

(prírodné bohatstvo, vedecké poznatky, technické objavy, ekonomický rozvoj)

2. faktory spomaľujúce rast

(epidémie, vojny, hladomory, rasové prenasledovanie, prírodné katastrofy)

 

Obdobia v raste počtu obyvateľov:

 

NEOLITICKÁ REVOLÚCIA(7. – 6. tisícročie p.n.l.)

-prechod od zberu plodín a lovu k poľnohospodárstvu, vznik trvalých sídel, obrábanie pôdy, chov zvierat

 

PRIEMYSELNÁ REVOLÚCIA( zač. v 18. storočí v Anglicku)

-prechod od manufaktúry ku kapitalistickej továrni, rast počtu mestských obyvateľov (napr. 19. st. – Veľká Británia – z 9 na 33 mil.)

 

DEMOGRAFICKÁ REVOLÚCIA(4 fázy)

1. malý prírastok - vysoká pôrodnosť aj úmrtnosť

2. pokles úmrtnosti

3. pokles pôrodnosti

4. nízky prírastok, ktorý prechádza do úbytku

 

Počet obyvateľov Zeme – 6,8 mld. (2010), 7,1 mld. (2013), 7,7 mld. (2020), 8 mld. (2022)

Prognózy OSN:

r.2050 - 9,2 mld. ľudí, Čínu predchádza India

r.2300 – stabilizácia obyvateľstva - nulový rast, rozvoj kvalitatívnych znakov   (vzdelanie, úroveň bývania, kultúrna úroveň atď.)

 

HUSTOTA ZAĽUDNENIA

 

- pomer počtu obyvateľov a rozlohy územia (ukazovateľ rozmiestnenia obyvateľstva)

-nerovnomerné (1/2 obyvateľstva obýva 5% súše, 1/3 plochy je neosídlená) 

-priemer - 43 obyv./km², 

vysoká - Bangládeš –  1100 obyv./km², extrémne vysoká  -    Monako (18tis. obyv./km²), Singapur (6tis obyv./km²) 

-nízka– polárne oblasti, vysokohorské územia, púšte, dažďové lesy), Mongolsko – 1,9 obyv./km² 

Faktory ovplyvňujúce osídlenie:

1. prírodné

• vzdialenosť od morského pobrežia (50% obyvateľstva do 200 km od pobrežia)
• nadmorská výška (60% obyvateľstva do 200 m.n.m.)
• podnebie (väčšina obyvateľstva v miernom a teplom pásme)

2. socioekonomické

• poľnohospodárstvo (kvalitné pôdy, vhodná klíma)
• priemysel (ťažba a spracovanie nerastných surovín)
• urbanizácia (obyvateľsvo sa sústreďuje v mestách)

 

HLAVNÉ ZOSKUPENIA OBYVATEĽSTVA

1. V Ázia – V a SV Čína, Japonsko, Kórejský polostrov

2. J a JV Ázia – India, Bangládeš, Pakistan, Indonézia

3. Z Európa – Benelux, Veľká Británia, Francúzsko. Nemecko

4. SV USA, JV Kanady

5. JZ USA – Kalifornia

6. JV Brazília, oblasť La Platy, Uruguaj

7. dolný tok a delta Nílu

8. JV Austrália

 

Najľudnatejšie štáty sveta 

 

1. PRIRODZENÝ POHYB OBYVATEĽSTVA

P_P  rozdiel medzi počtom narodených (N) a zomretých (M) 

P_P=N-M

      ak N˃M – prirodzený prírastok 

      ak N˂M – prirodzený úbytok

 

V súčasnosti je prirodzený prírastok 15‰ (ročne pribudne 76 mil. ľudí)

 

-počet narodených za určité obdobie (N) - PÔRODNOSŤ (NATALITA)

-klesajúca tendencia

-priemer 21‰

 

-počet zomretých za určité obdobie (M) - ÚMRTNOSŤ (MORTALITA)

-klesajúca tendencia

-priemer 9 ‰

 

V súčasnosti je prirodzený prírastok 15‰ (ročne pribudne 76 mil. ľudí)

 

Podľa prirodzeného pohybu obyvateľov:

 

1. ÁZIA, AFRIKA, LATINSKÁ AMERIKA (P_P=30‰) – vysoká pôrodnosť

2. EURÓPA, SEVERNÁ AMERIKA (P_P=5-10‰) – starnutie obyvateľstva, zvýšená zamestnanosť žien

 

2. MIGRAČNÝ POHYB OBYVATEĽSTVA

 

MIGRÁCIA (SŤAHOVANIE)– zmena trvalého bydliska, dvojsmerný pohyb

IMIGRÁCIA (PRISŤAHOVANIE)

EMIGRÁCIA (VYSŤAHOVANIE)

REEMIGRÁCIA – návrat emigranta do vlasti

 

Faktory:

a. emigračné (prírodné katastrofy, prebytok obyvateľstva, ekonomická kríza, nedostatok potravín-hlad)

b. imigračné (lacná pôda, voľné pracovné miesta)

 

Príklady:

a. z Európy do Ameriky (2.pol.19.st.+zač.20st.) – 70 mil. obyv.

b. medzi Indiou a Pakistanom z náboženských dôvodov (moslimovia do Pakistanu, hinduisti do Indie)

c. násilné (deportácie černošského obyvateľstva z Afriky do Ameriky, židovského obyvateľstva počas 2. svetovej vojny)

d. európska migračná kríza (od roku 2015) – z Blízkeho a Stredného východu (Sýria, Afganistan, Irak) a subsaharskej Afriky

 

ŠTRUKTÚRA OBYVATEĽSTVA

 

3 skupiny znakov:

 

BIOLOGICKÉ (pohlavie, vek, rasa)

KULTÚRNE (vzdelanie, národnosť, jazyk, náboženstvo)

EKONOMICKÉ (zamestnanosť)

 

PODĽA POHLAVIA

-počet mužov a žien je približne rovnaký (rodí sa viac chlapcov, vyššia úmrtnosť mužov

PODĽA VEKU

-predproduktívny (0-15 rokov)

-produktívny (15-65 rokov)

-poproduktívny (nad 65 rokov)

 

-vyspelé krajiny (nízka pôrodnosť i úmrtnosť, obyvateľstvo starne)

-rozvojové krajiny (vysoká pôrodnosť, ľudia sa nedožívajú vysokého veku)

 

PODĽA RASY

 

Rasa – skupina ľudí, ktorých spája dlhodobý spoločný vývoj a rovnaké morfologické a fyziologické znaky (farba pleti, farba a tvar vlasov, očí, tvar lebky, nosa a pod.)

 

Všetky rasy sú úplne rovnocenné, celé ľudstvo je jeden biologický druh – Homo sapiens

 

1. EUROPOIDNÁ (BIELA) – 45%

napr. Európa, S Afrika (Arabi), JZ Ázia, India, S a J Amerika, Austrália, Nový Zéland

2. MONGOLOIDNÁ (ŽLTÁ) – 40%

V, SV a JV Ázia

3. EKVATORIÁLNA (ČIERNA) – 11%

    -NEGROIDNÁ – 10%

-Afrika na J od Sahary, S a Stredná Amerika, Brazília

    -AUSTRALOIDNÁ – 1%

- pôvodní obyvatelia Austrálie a Oceánie

4. ZMIEŠANÉ – 4%

              a. MESTIC (beloch+indián

              b. MULAT (beloch+černoch)

              c. ZAMBO (černoch+indián)

 

NÁRODNOSTNÁ A JAZYKOVÁ ŠTRUKTÚRA

Národ– spoločenstvo ľudí, ktoré má spoločný historický vývoj, jazyk, územie, kultúru, spôsob života, tradície (2000 národov)

Národnosť– príslušnosť obyvateľov k určitému národu

Najpočetnejšie národy – Číňania, Hindustánci, Američania, Brazílčania, Rusi, Japonci

Jazyk– dorozumievaci prostriedok medzi ľuďmi

Najpoužívanejšie jazyky – čínština, angličtina, španielčina, hindčina, arabčina, portugalčina, ruština, japončina, nemčina, francúzština

Jazykové rodiny (30) -  najväčšia (45%) – indoeurópska (jazykové skupiny: slovanská, germánska, románska, baltská, keltská a indoiránska)

NÁBOŽENSKÁ ŠTRUKTÚRA

KRESŤANSTVO

-rímskokatolícka cirkev – J, JZ, Z Európa, Latinská Amerika

-pravoslávna cirkev (ortodoxní) – V, JV Európa

-protestantská cirkev – S Európa, USA, Austrália

ISLAM– S Afrika, JZ, JV Ázia

BUDHIZMUS– J, JV Ázia

 

PODĽA VZDELANIA

 1. základné

2. stredné

3. vysokoškolské

Negramotnosť (analfabeti)– 850-890 mil., 2/3 ženy (menej rozvinuté krajiny), 75% Ázia, 15% Afrika, 6% Latinská Amerika

Najnižšia gramotnosť vo svete – Niger 13,6 %, Burkina Faso 18,7%

 

DEMOGRAFICKÁ ŠTRUKTÚRA SLOVENSKA

Prirodzený prírastok

-v súčasnosti pod 1‰ (r. 2001 – úbytok  –0,2‰)

-najvyšší: Prešovský a Košický kraj, najmenší: Nitriansky a  Bratislavský kraj

Vekové zloženie

-pomerne mladé obyvateľstvo, stredná dĺžka života 76 rokov (ženy 80, muži 72)

Mechanický pohyb

-kon. 19. a zač. 20. st – migrácia za prácou (Viedeň, Budapešť, neskôr S a J Amerika, Austrália)

-po 2. svetovej vojne – do priemyselných zón Čiech a Moravy,  do Bratislavy a Košíc

Hustota zaľudnenia

-110 obyv./km², nerovnomerne rozložené – najviac: veľké mestá, kotliny a nížiny (Bratislava 1200 obyv./km², Žilinská kotlina 600 obyv./km²), najmenej: pohoria, regióny na J a V Slovensku (okolie Veľký Krtíš, Rimavská Sobota, Rožňava, Svidník – 50-55 obyv./km², nízka urbanizácia a industrializácia)

Nezamestnanosť

-postupne vzrastala (prechod na trhové hospodárstvo, privatizácia, ...), okolo 19%, súčasnosť – pod 5%

-najvyššia: Košický, Prešovský a Banskobystrický kraj (dosiahla aj 30%), najnižšia: Bratislava

Národnostné zloženie (2021) *údaje sú platné pre okresy

-Slováci (84%) – najviac Žilinský (95%), najmenej Nitriansky (70%)

-Maďari (420 000, 7,8 %) – hranice s Maďarskom, Dunajská Streda (69%) a Komárno (62%) – prevaha nad Slovákmi

-Rómovia (67 000, 1,2%) – skutočný počet oveľa vyšší (hlásia sa k Slovákom alebo Maďarom) – roztrúsene po celom území (najviac V a J – Spiš, Šariš, Gemer)

-Česi, Moravania a Slezania (0,5%) – v mestách (Skalica 1,8%, Trenčín 1%)

-Rusíni a Ukrajinci – vidiecke sídla na V – Prešovský kraj (Medzilaborce)

-Poliaci – osady na hraniciach s Poľskom

-Nemci - pôvodne viac, bývali v mestách, baníctvo, obchod, remeslá, po 2. svetovej vojne museli niektorí opustiť naše územie

Náboženstvo r. 2021

-väčšina sa hlási k veriacim (napriek násilnej ateizácii za socializmu), bez vyznania 24% (nárast)

-rímskokatolícka cirkev 56 %

-evanjelická cirkev augsburského vyznania 5 % 

-gréckokatolícka cirkev 4% 

DRUHY A FUNKCIE SÍDEL 

Sídlo – akékoľvek obývané a priestorovo oddelené zoskupenie bytových a nebytových objektov (14 mil. sídel)

Obec– samostatný samosprávny územný celok, ktorý tvorí jedno alebo viac sídel

a. vidiecka obec (do 2000 obyv.)– poľnohospodárska, obytná funkcia

b. mesto (2000-100 000 obyv.)– výrobné a nevýrobné aktivity, výškova zástavba, vyššia hustota zaľudnenia (100 tis. sídel mestského typu)

c. veľkomesto (nad 100 000 obyv.) 

 

Metropola – veľkomesto s väčším zázemím, sídlo centrálnych inštitúcií a orgánov (Londýn, New York, Tokio, Brusel)

Mestská aglomerácia– zoskupenie mesta a okolitých sídel s intenzívnymi vzájomnými väzbami (Bratislava, Praha, Brno, Viedeň, ...)

Konurbácia– zoskupenie miest, ktoré sú navzájom prepojené a dopĺňajú sa (Porýnie-Porúrie)

Megalopolis – rozsiahle územie (aj 100 km²) s mestami, ktoré sú navzájom úzko prepojené alebo tvoria jeden celok (Tokaido – Tokio-Osaka-Nagoja)

Funkcie sídel - poľnohospodárska, priemyselná, dopravná, službová, kúpeľná, rekreačná, administratívna, univerzitná, vedecká, finančná, ...

 

1.     monofunkčné (jedna prevládajúca funkcia)

2.     polyfunkčné (viacero funkcií)

3.     obytná funkcia

 

ŽILINSKÝ KRAJ

 

-SZ+S SR, Poľsko, ČR

-11 okresov, regióny: Turiec (Martin, Turčianske Teplice), Liptov (Ružomberok, Liptovský Mikuláš), Orava (Tvrdošín, Námestovo, Dolný Kubín), Kysuce (Čadca, Kysucké Nové Mesto), Považie (Žilina, Bytča)

 

-veľmi členitý, pestrá geologická stavba

-žiadne nížiny (jediný kraj)

-S+V – Malá a Veľké Fatra, Žiar, Strážovské a Chočské vrchy, Tatry, Nízke Tatry (jadrové)

-S+SZ – Javorníky, Turzovská a Kysucká vrchovina, Kysucké Beskydy, Oravská Magura, Oravská vrchovina, Skorušinské vrchy (flyšové)

-bradlové - Súľovské vrchy, Oravské hradné bralo

-kotliny – Žilinská, Oravská, Podtatranská, Turčianska, Považské podolie

 

-patrí k najchladnejším a najvlhkejším

-chladná (kotliny, nižšie polohy – mierne teplá)

-4-7 °C

-zrážky - najviac-hrebene vyšších pohorí, náveterné Z časti kraja, najmenej – Podtatranská a Turčianska-zrážkový tieň, 650 mm

-kotliny (častý jav - teplotné inverzie)

 

-Váh (Čierny+Biely, Kráľová Lehota), prítoky – Orava, Kysuce, Turiec, Rajčianka

-Vážska kaskáda (Liptovská Mara, Krpeľany, Žilina, Hričov)

-Orava (Oravská priehrada), Bystrica (Nová Bystrica – zásobovanie Kysúc)

 

-málo úrodných pôd

-pohoria – kambizeme, rendziny, podzoly-najvyššie časti

-pozdĺž riek – fluvizeme, okraje kotlín – luvizeme, pseudogleje

-najviac zalesnený kraj (najmä ihličnaté-smrek, Z-listnaté-buk, pozdĺž riek-vŕby, topole)

-mokrade a rašeliniská (Orava – Suchá hora)

-4NP (Malá Fatra, Veľká Fatra, Nízke Tatry, Tatry), 3 CHKO (Strážovské vrchy, Kysuce, Horná Orava)

 

-692 tis obyv. (2021), nerovnomerné - 102 obyv./km² (kotliny viac ako 300 obyv./km², horské oblasti 40 obyv./km²

-slovenská (95%),  česká (0,6%)

-rímskokatolíci (66%), evanjelici (7,9% - Turiec, Horný Liptov, Dolná Orava), 19% bez vyznania

 

-315 obcí (19 miest)

-Žilina (83 tis., MPR,  ŽU)

-Martin, Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Čadca

-Krásno nad Kysucou, Turany – najmladšie (od 2001, 2016)

-okres Žilina (3 mestá – Žilina, Rajec, Rajecké Teplice-najmenšie mesto kraja)

-Kysuce, Javorníky – roztratené osídlenie

 

-živočíšna

-zemiaky, technické plodiny

-strojársky (pozdĺž Váhu) – Teplička nad Váhom (automobily), Vrútky, Bytča

-elektrotechnický (Trstená, Nižná, Liptovský Hrádok)

-hutnícky (Istebné), papier a celulóza (Ružomberok, Žilina)

-drevospracujúci (Litptovský Hrádok), polygrafický (Martin)

 

-zložitý terén

-údolie Váhu patrí k najdôležitejším dopravným koridorom (železničné, cestné ťahy) – spojenie s ČR cez Kysuce, s Poľsom cez Kysuce a Oravu

 

-prírodné krásy – lyžiarske strediská (Veľká Rača, Martinské hole, Vaľča, Vrátna, Malinô Brdo, Kubínska hoľa, Zuberec, Jasná)

-jaskyne (Demänovská dolina, Važec)

-akvaparky – Bešeňová, Liptovský Mikuláš, Oravice

-kúpele – Rajecké Teplice, Lúčky, Turčianske Teplice

-kultúrne pamiatky – Vlkolínec, skanzeny (Martin, Vychylovka, Zuberec, Pribylina), pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry (Podbiel, Čičmany), drevené kostolíky na Orave, hrady a zámky (Oravský, Budatín, Bytča, ...), zrúcaniny (Strečno, Starhrad, Súľov, Hričov, Lietava, Sklabiňa, Blatnica, Likava)

 

 

ŽILINA

 

-Žilinská kotlina, sútok Váhu s Kysucou a Rajčankou, rozloha 80,03 km², 345 m. n. m. (Mariánske námestie)

 

-Malá Fatra, Kysucká vrchovina, Strážovské vrchy, Súľovské vrchy, Javorníky

 

-mierne teplá oblasť

-pravidelné a náhle zmeny počas roka

-zrážky 650-700 mm/rok

 

-Váh (v Strečnianskej úžine 3 meandre – Krivý, Domašín a Gabrišova) + prítoky

Kysuca (Budatín), Rajčanka (pri Strážove)

VD Žilina, Hričov

 

-zmiešané lesy (premenené na polia, lúky a pasienky, zachované – Bôrik, Lesopark), brehy riek a potokov – vŕba, jelša, topoľ, vyššie a suchšie miesta – jaseň, javor, dub, vyššie polohy – buk, jedľa, smrek

-vrabec, drozd, škorec, hrdlička

 

-takmer 83 000 obyv. (2021), Slováci 95%, Česi 0,68%, Rómovia 0,05%

-rímskokatolíci 58%, bez vyznania 29%, evanjelici 2,8%

 

-mestské časti: Bôrik, Vlčince, Solinky, Hájik, Hliny, Rosinky, Budatín, ....

 

-strojársky - Kia (najväčší závod na SZ Slovensku), v minulosti ZVL a Elektrovod

-papierenský – Tento

-textilný – Slovena

-drevospracujúci - Drevoindustria

-chemický – býv. Považské chemické závody

-potravinársky – PEZA, Hyza

-stavebníctvo – Doprastav, Váhostav

 

-dopravný uzol (spojenie v smere do Poľska, ČR, na Ukrajinu, do Bratislavy, Ponitria)

-cesty medzinárodného významu, mestský okruh

-železničná doprava – frekventovaná (najmä spojenie Bratislava-Košice)

-letisko Dolný Hričov

-mestská doprava (vrátane trolejbusov)

 

-kinosály - Mirage, Max, divadlá – Mestské a Bábkové divadlo,

-múzeá a galérie – Považská galéria, Považské múzeum

-knižnice – Krajská a Univerzitná knižnica

-hudba – Dom umenia Fatra, folklórne súbory (Rozsutec, Stavbár), Žilinský zmiešaný zbor

-rozhlas, televízia, týždenníky

-ŽU, gymnázia, odborné školy, učilištia

 

-historické jadro – MPR, Mariánske námestie, radnica, kostol, Farský kostol, Burianova veža

-Budatínsky zámok

-drevený kostol Trnové

 

-synagóga