Michal Dominik

- - KARTOGRAFIA
    
    zaoberá sa zobrazovaním objektov a javov reálneho sveta pomocou matematických a grafických metód
    
    Mapa – zmenšený a zjednodušený obraz zemského povrchu, vzniká zobrazením do roviny
    
    Plán –zmenšený obraz malého územia (do 200 km²)
    
    Glóbus –zmenšený trojrozmerný guľový model Zeme (v mierkach 1:30 – 1:80 mil.)
    
    MIERKA MAPY
    
    ČÍSELNÁ (1:50 000, 1:200 000, ...)
    
    GRAFICKÁ – úsečka s rovnako veľkými dielikmi (uvádza, akej skutočnej dĺžke v m alebo km zodpovedá dĺžka jedného dielika na príslušnej mape)
    
    ÚLOHY:
    
    Na mape v mierke 1:25 000 je vzdialenosť dvoch sídel 31 mm. Koľko metrov meria táto vzdialenosť v skutočnosti? (775 m)
    
    Profesor Nečesaný chce zostrojiť glóbus v mierke 1: 80 000 000. Aká by mala byť dĺžka rovníka v cm na tomto glóbuse? (50 cm)
    
    V akej mierke je vyhotovená mapa, ak vzdialenosti 400 km zodpovedá na mape úsečka dlhá 8 cm? (1:5 000 000)
    
    Vzdušná vzdialenosť z Nových Zámkov do Nitry je 38 km. Aká dlhá úsečka bude predstavovať túto vzdialenosť na mape s mierkou 1:500 000? (7,6 cm)
    
    Grécky obchodný cestujúci Apostolis Sintrivanis sa potrebuje dostať letecky z ostrova Zakynthos v Jónskom mori na ostrov Lesbos v Egejskom mori. Vzdialenosť týchto dvoch ostrovov na mape v mierke 1:7 500 000 je 6,5 cm. Vypočítajte skutočnú vzdialenosť v km, ktorú musí prekonať pán Sintrivanis. (487,5 km)
    
    Vypočítajte vzdušnú vzdialenosť medzi hlavnými mestami Ouagadougou v Burkine Faso a Antananarivo na Madagaskare (str. 37, Školský atlas sveta) (6320 km)
    
    Vzdialenosť z obce Potvorice v okrese Nové Mesto nad Váhom do piešťanskej mestskej časti Kocurice je 14 mm na mape v mierke 1: 1 000 000. Aká bude ich vzdialenosť v mm na mape v mierke 1:800 000? (35 mm)
    
    Na mape v mierke 1:200 000 je dĺžka jazera Pekwachnamaykoskwaskwaypinwanik v kanadskej provincii Manitoba 45 mm. Akú skutočnú vzdialenosť prekoná pán Strašipták na svojom motorovom člne?  (9 km)
    
    Aká by mala byť vzdialenosť z dedinky Llanfairpwllgwyngyllgogerychwyrndrobwllllantysiliogogogoch vo Walese do Londýna na mape v mierke 1:5 000 000, ak ich skutočná vzdialenosť autom je 420 km. (8,4 cm)
    
    Hracia plocha futbalového štadiónu Estadio Santiago Bernabéu v Madride má dĺžku 107 m a šírku 72 m. Vypočítajte mierku plánu, do ktorého študent Kulifaj zakreslil hraciu plochu s rozmermi 2,14 cm a 1,44 cm. (1:5000)        DRUHY MÁP A. podľa mierky
    
    a. veľkých mierok (plány, topografické mapy – do 1:200 000)
    
    b. stredných mierok (1:200 000-1:1 000 000)
    
    c. malých mierok (nad 1:1 000 000)
    
    B. podľa obsahu
    
    všeobecnogeografické (fyzické, politickoadministratívne)
    
    tematické:
    
    - mapy prírodných javov (geologické, geomorfologické,   klimatické, hydrologické, pôdne, vegetačné)
    
    - mapy spoločenských javov (obyvateľstva, sídel, priemyslu, poľnohospodárstva, dopravy)
    
    - ostatné (životného prostredia, turistické, dejepisné)
    
    C. podľa účelu (vedecké, vojenské, školské nástenné, plánovacie, projekčné, atlas – súbor
    
                                   máp spojených do celku)
    
    ÚLOHY:
    
    1. Nájdite v Školskom atlase sveta príklad na mapu (napíšte číslo strany a celý názov mapy)
    
    a. všeobecnogeografickú politickoadministratívnu (napr. str. 18-19 SVET - Politické rozdelenie)
    
    b. tematickú spoločenských javov (napr. str. 44 AUSTRÁLIA A NOVÝ ZÉLAND - Hospodárske mapy)
    
    c. tematickú prírodných javov (napr. str. 9 ZEM - Júlové teploty vzduchu)
    
    d. všeobecnozemepisnú fyzickú (napr. str. 46-47 AMERIKA - Všeobecnozemepisná mapa)
    
    2. Nájdite v Školskom atlase sveta príklad na mapu (napíšte celý názov mapy a mierku mapy)
    
    a. tematickú spoločenských javov malej mierky (napr. EURÓPA - Priemysel 1:15 000 000)
    
    b. všeobecnogeografickú fyzickú strednej mierky (napr. Všeobecnogeografická mapa
    
    SLOVENSKÁ REPUBLIKA 1:1 000 000)
    
    c. tematickú prírodných javov malej mierky (napr. ZEM - Hydrosféra 1:80 000 000)
    
    d. veľkej mierky (napr. Turistická mapa 1:50 000)
    
    e. všeobecnogeografickú politickoadministratívnu malej mierky (napr. ÁZIA Politická mapa 1:15 000 000)
    
    KARTOGRAFICKÉ ZOBRAZENIA
    
    spôsoby, ktorými sa zobrazuje zjednodušený zemský povrch na mapy
    
    podľa skreslenia
    
    rovnakouhlé (konformné) – neskresľujú sa uhly
    
    rovnakoplošné (ekvivalentné) – neskresľujú sa plochy
    
    rovnakodĺžkové (ekvidištantné) – neskresľujú sa dĺžky
    
          b.podľa zobrazovacej plochy
    
    1. azimutálne
    
    – zobrazovacou plochou je rovina, poludníky sa zobrazia ako zväzok lúčov zo stredu mapy, rovnobežky ako sústredné kružnice
    
    2.valcové (cylindrické)
    
    – zobrazovacou plochou je plášť valca, poludníky sa zobrazia ako rovnobežné priamky, rovnobežky ako priamky rovnobežné s rovníkom a kolmé na poludníky
    
    3.kužeľové (kónické)
    
    - zobrazovacou plochou je plášť kužeľa, poludníky sa zobrazia ako zväzok lúčov, ktoré vychádzajú z vrcholu kužeľa, rovnobežky ako kruhové oblúky
    
    OBSAH MAPY
    
    tvoria všetky predmety zobrazené na mape mapovými značkami a symbolmi
    
    GEOGRAFICKÁ SIEŤ (poludníky, rovnobežky)
    
    POLOHOPIS
    
    VÝŠKOPIS
    
    POPIS MAPY – zemepisné názvy:      a. miestne (osídlené)
    
    b. chotárne (neosídlené – prírodné objekty, pozemky, pohoria, ...
    
    POLOHOPIS – zobrazuje horizontálnu členitosť, hlavné zložky:
    
    bodové prvky (sídla)
    
    čiarové prvky (vodné toky, komunikácie)
    
    plošné prvky (jazerá, lesy, poľnohospodárske polia, vegetačné porasty)
    
    VÝŠKOPIS– zobrazuje vertikálnu členitosť, znázorňuje sa výškovými bodmi (kótami), vrstevnicami, tieňovaním a farebnými vrstvami
    
    základným prvkom je nadmorská výška – podľa nadmorskej výšky sa rozdeľujú tvyra zemského povrchu:     a. vypuklé (s kladnou nadmorskou výškou)
    
                                       b. vhĺbené (so zápornou nadmoskou výškou)
    
    Čiary, ktoré spájajú na zemskom povrchu body s rovnakou kladnou nadmorskou výškou – izohypsy (vrstevnice), s rovnakou zápornou nadmorskou výškou – izobaty (hĺbnice)
    
    PÍSOMKA (ZEM AKO VESMÍRNE TELESO + KARTOGRAFIA) - A a B skupina
    
    teoretická časť (15 bodov):
    
    1. Doplňte číselné údaje/dátumy - (3 pojmy zoznamu = 3 body):
    
    - povrch Zeme - dĺžka rovníka - hviezdny deň - tropický rok - kalendárny rok - priestupný rok
    
    - perihélium (príslnie) - afélium (odlsnie) - letný/zimný slnovrat - jesenná/jarná rovnodennosť
    
    2. Definujte pojmy (2 pojmy zo zoznamu = 2 body):
    
    - hviezda - planéta - mesiac - meteoroid - meteor - meteorit - mapa - plán - glóbus - atlas - perihélium (príslnie) -
    
    afélium (odlsnie) - slapove javy - Coriolisova sila - izohypsy (vrstevnice) - izobaty (hĺbnice) - poludník -
    
    rovnobežka
    
    3. Porovnajte (1 dvojica zo zoznamu = 2 body):
    
    - perihélium (príslnie) a afélium (odslnie) - zimný a letný slnovrat - jarná a jesenná rovnodenosť -
    
    tropický, kalendárny a priestupný rok - poludník a rovnobežka - mapa a plán - mapa a glóbus - mapa a atlas -
    
    izohypsy (vrstevnice) a izobaty (hĺbnice) - nov a spln - meteoroid, meteor a meteorit
    
    4. Vymenujte terestrické planéty (1 bod) resp. vymenujte veľké planéty (1 bod)
    
    5. Vysvetlite, prečo nemožno zo Zeme pozorovať odvrátenú stranu Mesiaca (1 bod) resp. prečo možno zo Zeme
    
    pozorovať len privrátenú stranu Mesiaca (1 bod)
    
    6. Ako delíme kartografické zobrazenia podľa skreslenia (názvy/čo sa neskresľuje) (2 body) resp.
    
    podľa zobrazovacej plochy (názvy/zobrazovacia plocha)? (2 body)
    
    7. Rozdeľte mapy podľa mierky (názvy+mierky) (2 body) resp. podľa obsahu (názvy+príklady) (2 body)
    
    8. Charakterizujte podrobne výškopis (2 body) resp. polohopis (2 body)
    
    praktická časť (15 bodov):
    
    -výber z praktických úloh uvedených v poznámkach (kapitoly - zemepisná sieť, čas a časové pásma, mierka mapy, druhy máp)
    
    a. čas a časové pásma (3 body) (pozri kapitola Čas a časové pásma)
    
    b. určovanie hlavných miest na základe geografickej polohy (zemepisné súradnice) (1 bod) (pozri kapitola
    
    Zemepisná sieť)
    
    c. určovanie miest Slovenskej republiky na základe geografickej polohy (zemepisné súradnice) (1 bod)
    
      (pozri kapitola Zemepisná sieť)
    
    d. príklady štátov na základe ich polohy vzhľadom na geografickú polohu (zemepisná šírka/dĺžka) a
    
    základné rovnobežky a poludníky (3 body) (pozri kapitola Zemepisná sieť)
    
    e. príklady na mierku mapy = 2 príklady (4 body - 1 príklad=2 body) (pozri kapitola Mierka mapy)
    
    f. príklady na mapy podľa mierky alebo podľa obsahu (3 body) (pozri kapitola Druhy máp)

Michal Dominik

Michal Dominik

Odkazy

Kontakty

Prihlásenie