Michal Dominik

ATMOSFÉRA

 

-vzdušný obal Zeme

                                                                                                                                                              ZLOŽENIE ATMOSFÉRY

78% - dusík

21% - kyslík

1% - vzácne plyny (Ar, Ne, He, Cr, Xe)

 

CO₂ – pohlcuje dlhovlnné žiarenie a vysiela ho späť k zemskému povrchu, čím dochádza k druhotnému otepľovaniu zemského povrchu – skleníkový efekt (chráni Zem pred intenzívnym ochladzovaním, antropogénnymi činnosťami sa zvyšuje koncentrácia CO₂, čím sa intenzita skleníkového efektu zvyšuje a nastáva otepľovanie – zvyšovanie teploty, topenie ľadovcov, zatopenie pobreží)

 

vodná para – do vzduchu sa dostáva výparom z pôdy, z vodných plôch a transpiráciou rastlín, hromadenie vodných pár je príčinou vzniku oblakov a zrážok

 

VERTIKÁLNE ČLENENIE ATMOSFÉRY

 

1. TROPOSFÉRA – priemerne do 11 km (póly 8-9 km, rovník 17-18 km), prebiehajú tu meteorologické javy a procesy
2. STRATOSFÉRA
3. MEZOSFÉRA
4. TERMOSFÉRA
5. EXOSFÉRA

Počasie– okamžitý stav atmosféry na určitom mieste, veda o počasí – meteorológia

Podnebie – dlhodobý režim počasia v určitej oblasti, veda o podnebí – klimatológia

Poveternosť - približne rovnaký ráz počasia, ktorý trvá niekoľko dní

                                                                                                                                                                                      Klimatické pomery z geografického hľadiska (ako súčasť krajiny) študuje klimageografia

METEOROLOGICKÉ PRVKY

 

1. slnečné žiarenie– hlavný zdroj energie
2. teplota– meria sa teplomerom, udáva sa v ˚C, s výškou klesá (o 0,65 ˚C na 100 m), zmeny, pri ktorých teplota s výškou stúpa – teplotné inverzie

      c. tlak – meria sa tlakomerom, udáva sa v hPa, s výškou klesá

      d. prúdenie – smer a rýchlosť vetra

      e. atmosférické zrážky – merajú sa zrážkomerom, úhrn zrážok sa udáva v mm,

vertikálne – dážď, sneh, horizontálne – rosa, námraza, poľadovica

      f. výpar

      g. vlhkosť

      h. oblačnosť

      i. výška snehovej pokrývky

 Čiary, ktoré spájajú miesta       a. s rovnakou teplotou=IZOTERMY 

                                                   b. s rovnakým tlakom=IZOBARY

                                                   c. rovnakým úhrnom zrážok=IZOHYETY

 

KLIMATOTVORNÉ ČINITELE

 

1. geografická šírka – od rovníka k pólom klesá množstvo slnečného žiarenia
2. všeobecný obeh atmosféry – prenos vzduchových hmôt
3. vzdialenosť od oceánov a morí – určuje stupeň:                                                                                  1. kontinentality (napr. Ukrajina - teplé leto, studená zima, menej oblačnosti)                            2. oceanity (napr. Veľká Británia - chladné leto, teplá zima, časté zrážky)
4. oceánske prúdy – teplé, studené
5. vlastnosti zemského povrchu – nadmorská výška, georeliéf, pôda, vegetačný kryt, snehová pokrývka
6. činnosť človeka – regionálne, globálne

 

ATMOSFÉRICKÉ PROCESY

 

• medzi zemským povrchom a atmosférou prebieha sústavná výmena tepla a vlahy
• hlavným zdrojom procesov v atmosfére je slnečné žiarenie, ktoré sa mení na teplo a ohrieva vrchnú časť litosféry a hydrosféry, pedosféru a spodnú časť atmosféry
• rozloženie teploty je výsledkom všetkých klimatotvorných činiteľov                                           najvyššia 56,7˚C (Údolie smrti, USA), 57,8 ˚C - zrušené (Al Azízija, Líbya)                             najnižšia -89,2 ˚C (Vostok, Antarktída)
• rozloženie zrážok je nerovnomerné                                                                                         najvyšší ročný úhrn zrážok 26 460 mm (Čerápundží, India - r. 1860-1861)                              najnižší 0,9 mm (Iquique, Chile – 1991-2020)

                Zrážkové pásma:

1. VLHKÉ TEPLÉ (medzi 20^o s. a j. z. š.)                                                                                             –1000-3000 mm/rok, náveterné strany pohorí – 10000 mm/rok
2. SUCHÉ TEPLÉ (medzi 20^o a 30^o s. a j. z. š. – púšte a polopúšte)                                                   – 250 mm/rok
3. VLHKÉ MIERNE (medzi 30^o a 60^o s. a j. z. š)                                                                                 – 1000 mm/rok, klesá smerom do vnútrozemia na 250 mm/rok
4. SUCHÉ STUDENÉ                                                                                                                           – 250 mm/rok – v tuhom skupenstve

VŠEOBECNÁ CIRKULÁCIA ATMOSFÉRY

 

• príčinou prúdenia vzduchu sú rozdiely v atmosférickom tlaku, vzduch prúdi z oblasti vysokého do oblasti nízkeho tlaku vzduchu
• horizontálna zložka pohybu sa nazýva vietor, ktorý charakterizuje smer (odkiaľ vanie) a rýchlosť
• Coriolisova sila (vzduchové hmoty sa vychyľujú na S pologuli napravo, na J pologuli naľavo)

 

1. EKVATORIÁLNE PÁSMO NÍZKEHO TLAKU VZDUCHU (okolo rovníkka 200-300 km), značná oblačnosť a dažde, smerom k obratníkom vanú - antipasáty

2. SUBTROPICKÉ PÁSMO VYSOKÉHO TLAKU VZDUCHU (obratníky) – jasné a suché počasie (na pevninách sa tvoria rozsiahle púšte), smerom k rovníku smerujú – pasáty (SV pasát na S pologuli, JV pasát na J pologuli), pasáty vanúce z pevniny sú suché, z oceánov vlhké (prinášajú výdatné pasátové dažde)

3. MIERNE PÁSMO NÍZKEHO TLAKU VZDUCHU (mierne šírky) – prevládajú západné vetry

4. POLÁRNE PÁSMO VYSOKÉHO TLAKU VZDUCHU (okolie pólov) – studený vzduch, východné vetry

 

MONZÚNY

 

• vzduchové prúdy vzniknuté v dôsledku nerovnomerného ohrievania pevnín a oceánov, ktoré počas roka menia svoj smer     

        1. Letný monzún (=obdobie dažďov) - vanie z oceánu na pevninu

                                                                      - prináša veľké množstvo zrážok

        2. Zimný monzún (=obdobie sucha, príčinou je suchý chladný vzduch) - vanie z pevniny na oceán

                                                                                                                            -bez zrážok

• ovplyvňujú poľnohospodársku úrodu (ryža), spôsobuje záplavy
• najväčšou oblasťou monzúnov je J a JV Ázia

 

MIESTNE VETRY

 

1. dolinový/horský – prúdi za slnečného dňa nahor/v noci nadol

2. bríza – brehy morí a jazier, cez deň z chladnejšieho mora na teplejšie pobrežie (v noci naopak)

3. fén (föhn) – padavý teplý suchý, z vysokých hôr do údolí (Alpy, Kaukaz)

4. bóra – nárazovitý, studený, z relatívne nízkych hôr do údolí (napr. Jadranské more)

 

VZDUCHOVÉ HMOTY              ATMOSFÉRICKÉ FRONTY

 

-vzduch, ktorý získal stykom so zemským                                  -prechodná vrstva

povrchom fyzikálne vlastnosti (teplotu,

vlhkosť) 

1. arktická (antarktická)

                                                                                                            - arktický

1. polárna (=miernych šírok)

                                                                                                            - polárny

1. tropická

                                                                                                            - tropický

1. rovníková (=ekvatoriálna)

• delia sa na oceánske a pevninské,                                             - studený a teplý
• teplé (prináša oteplenie) a studené                                            - oklúzny (oblasť styku teplého a

(prináša ochladenie)                                                                studeného frontu)

 

TLAKOVÉ ÚTVARY

 

• vznikajú na styku studených a teplých vzduchových hmôt, najčastejšie v miernom pásme, postupujú od Z k V (vplyvom západných vetrov), prinášajú výrazné zmeny počasia 

1. tlaková níž (=cyklóna) – oblačnosť, zrážky (leto-dážď, zima-sneh), zmiernenie teplôt
2. tlaková výš (=anticyklóna) – oblačnosť zaniká, jasno a sucho (leto-vysoké teploty, zima-silné mrazy)

• stredná Európa - najdôležitejší poveternostný prvok v strednej Európe + vplyv stabilných cyklón a anticyklón (islandská a iránska tlaková níž, azorská a sibírska tlaková výš)
• tropické oblasti – tropické cyklóny (Amerika - hurikány, Ázia-tajfúny, Indický oceán-orkány) - rozsah 200-500 km, prudký vietor, ničivé účinky

PODNEBNÉ PÁSMA ZEME (podľa B. P. Alisova)

 

1. ROVNÍKOVÉ (EKVATORIÁLNE)

-  po celý rok rovníková vzduchová hmota

- vysoký výpar a teplota (24-28^oC), veľká vlhkosť, oblačnosť, výdatné zrážky (1000-3000 mm)

 

2. SUBEKVATORIÁLNE (=PÁSMO TROPICKÝCH MONZÚNOV)

- sezónne striedanie vlhkej ekvatoriálnej a suchej tropickej vzduchovej hmoty

- letný a zimný monzún (hlavne J a JV Ázia)

 

3. TROPICKÉ

- suchý silne prehriaty tropický vzduch

- priemerná teplota najteplejšieho mesiaca - 30-39^oC, najchladnejšieho - 10-25^oC

- málo zrážok (do 250 mm/rok)

- Z pobrežie - veľmi suché (púštne oblasti, napr. Z breh Sahary, Namib, Atacama)

 

4. SUBTROPICKÉ

- striedanie suchej tropickej (leto) a vlhkej polárnej (zima) vzduchovej hmoty

- pevnina (oblasť púští) – leto-jasné, suché, zima-premenlivá so zrážkami

- Z pobrežie (napr. oblasť Stredozemného mora - stredomorské) – leto-horúce suché, zima-mierna daždivá

- V pobrežie (napr. V Ázia - Šanghaj, Tokio) – leto-teplé daždivé, zima-chladná suchá

 

5. MIERNE

- po celý rok polárna vzduchová hmota

- premenlivosť počasia (cyklonálna činnosť)

- pevnina – leto-teplé, mierne, zima-studená s trvalou snehovou pokrývkou

-Z pobrežie (napr. Z Európa) – leto-chladné vlhké, zima-teplá vlhká bez trvalej snehovej pokrývky

-V pobrežie (napr. V Ázia - Peking, Vladivostok) – leto-teplé vlhké, zima-chladná suchá

 

6. SUBARKTICKÉ (bez ekvivalentu na J pologuli - SUBANTARKTICKÉ)

-v zime arktický, v lete polárny vzduch

-leto-relatívne teplé krátke, zima-chladná dlhá

 

7.ARKTICKÉ/ANTARKTICKÉ

-arktický/antarktický vzduch po celý rok

-priemerná teplota najteplejšieho mesiaca - 0^oC, málo zrážok (do 250 mm/rok)